Čerstvý osemdesiatnik, stále progresívny a stále žiadaný, najmladší člen skupiny Mikuláša Galandu a Nositeľ Identifikačného kódu Slovenska, akademický maliar Rudolf Krivoš prebral dňa 7.1.2014 z rúk prezidenta republiky jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinov kríž I. triedy. Blahoželáme.
Pozerať dopredu sa oplatí. Názov tohto článku charakterizuje dnešnú dobu. Stále sa opakujúce, občas aj múdre ale potom strašne otravné reklamy, optimistický hlas moderátorov (pripomína optimizmus moderátorov prvomájových sprievodov) a nádej, na ktorú už čakáme temer štvrťstoročia a možno v nej aj odkráčame do iných svetov. Čo všetko sa dnes oplatí? Stále jesť, a hocičo. Stále kupovať autá, lebo iba dnes sú najvýhodnejšie. Kupovať odevy, lebo letný výpredaj začína pred začiatkom leta. Kolotoč, kolotočov optimistických médií a ľudí v nich. Do tohto reklamného zúfalstva o šťastí občas vtrhnú úchytky filmov o tečúcej krvi a úprimne čistej láske, o bitkách jeden proti päťdesiatim, o násilí víťazov a hanbe trpiacich. Keby sa tak niekto pokúsil naplniť vetu: „Žiť dopredu sa oplatí.“
Často sme ako malé deti. Fascinujú nás mimoriadne veci. Niekto stanoví líniu výnimočnosti a ideme za ňou. A keď ju zvýrazní cez médiá, je z nej sláva. Udalosť národa. Spoločnosť sa ku nej vracia, kým ju neprevýši nová mimoriadnosť. Taký je nielen dnešný kapitalizmus. Takí sme my, ľudia. Niektoré príbehy však sami formulujeme ako významom dlhodobé. Lebo sú pochopené a objavené ako hodnota. Zostanú snáď aj večným prínosom pre ich jedinečnosť. Sú nimi aj príbehy šesťdesiatych rokov XX. storočia. Učinili zadosť i bulváru, ale pre spoločnosť tvorili predovšetkým to, k čomu sa s obdivom vraciame a na čo nadväzujeme. Boli to príbehy o osobnosti jedinca i spoločenstve malomeštiakov, o raste intelektuála a jeho existencii. Bola v nich nielen vtedajšia progresívna súčasnosť, ale, a čo bolo mimoriadne, oni boli vzorom a významnou studnicou pre vtedajší svet. Naše šesťdesiate roky minulého storočia šokovali Európu a s odstupom času šokujú aj nás. Boli sme svetoví a nevedeli o tom. (Dnes asi svetoví nie sme a tiež o tom nevieme.)
Doc. Martin Činovský, akademický maliar, ArtD. Portrét o poprednom slovenskom grafikovi a rytcovi, nositeľovi "Identifikačného kódu Slovenska" a ďalších ocenení bude odvysielaný 6.11.2013 o 21:10 v rámci relácie GEN.Sk na STV2.
„Kapitoly slovenského hereckého umenia majú síce krátku, ale čarovnú históriu. Akoby sprevádzali spoločnosť a život vo chvíľkach intimity i radosti. Tvorili ich osobnosti, ktorých umenie formovalo ľudí pri výbere zmysluplnosti bytia. Približovali svetovú klasiku, fantastickú modernu i slovenskú hru. A ľudia to vnímali, rástli a spoznávali. Často sa vraví o tom, čo by dokázali naše hviezdy s hereckým umením v Amerike. A všetci vedia, že by dokázali. Jedným z najlepších slovenských hercov, ktorý divadlo nielen hrá, ale predovšetkým ním žije je Juraj Kukura. Výborný umelec, excelentný herec, jeden z najznámejších doma i v Európe. Videl som jeho absolventské predstavenie v divadielku Reduta. Už vtedy som si uvedomil, koľko energie, kreativity a perspektív sa skrýva v mladom chlapcovi s fúzikmi. V človeku ktorý herectvom žije v každom predstavení.“
Dávame Vám do pozornosti výstavu, ktorá je prierezom celoživotného diela Milana Laluhu, legendy moderného slovenského maliarstva a nositeľa ocenenia Identifikačný kód Slovenska.
Otvorenie výstavy sa uskutoční 22.10.2013 o 17.00 hod. v Pálffyho paláci na Panskej 19 v Bratislave. Výstava potrvá do 10. novembra 2013.
Cieľom a poslaním občianskeho združenia Artem je najmä podpora rozvoja a propagácia slovenského výtvarného umenia a slovenskej kultúry doma i v zahraničí. Osobitne podporuje tvorbu mladých umelcov, ich umelecký rast a prezentáciu. Organizuje všestranné kultúrne aktivity, syntézu, prepájanie a mobilitu umenia a umelcov, osvetu v najširšom slova zmysle. Príkladom je jeden z mnohých vlastných projektov občianskeho združenia Artem, s názvom Identifikačný kód Slovenska. Realizuje kultúrne, vzdelávacie, benefičné, školiace a študijné programy. Úzko spolupracuje s Domovom sociálnych služieb prof. K. Matulaya. Artem, o.z. založil PhDr. Ľuboslav Moza. Webovú stránku spravujú partnerské spoločnosti Prominens, s.r.o. a Artem, o. z.