Pozerať dopredu sa oplatí. Názov tohto článku charakterizuje dnešnú dobu. Stále sa opakujúce, občas aj múdre ale potom strašne otravné reklamy, optimistický hlas moderátorov (pripomína optimizmus moderátorov prvomájových sprievodov) a nádej, na ktorú už čakáme temer štvrťstoročia a možno v nej aj odkráčame do iných svetov. Čo všetko sa dnes oplatí? Stále jesť, a hocičo. Stále kupovať autá, lebo iba dnes sú najvýhodnejšie. Kupovať odevy, lebo letný výpredaj začína pred začiatkom leta. Kolotoč, kolotočov optimistických médií a ľudí v nich. Do tohto reklamného zúfalstva o šťastí občas vtrhnú úchytky filmov o tečúcej krvi a úprimne čistej láske, o bitkách jeden proti päťdesiatim, o násilí víťazov a hanbe trpiacich. Keby sa tak niekto pokúsil naplniť vetu: „Žiť dopredu sa oplatí.“
To postavenie, ktoré má v každom spoločenskom marazme, či hľadaní kultúra, je nezastupiteľné. Umenie zjemňuje hrubosť víťazov. Vytvára prestíž mocných. A obohacuje bežného človeka. Tvorivosť a umelecký výraz v tvorbe najmladších očakáva každá ľudská generácia. Najviac však tá najmladšia. Jej radosť a nepokoj sú podkladom pre tvorivú rekapituláciu i vízie budúcnosti. Práve prirodzenosť a divokosť, nadšenie a kritičnosť, odmietanie a vnímavosť budujú spoločnosť. Pokiaľ im to víťazi umožnia, či dovolia.
Skupina DEŇEL je úžasné a jedinečné skupenstvo najmladších tvorcov, z ktorých mnohí končia bezstarostné umelecké školy a mnohí začínajú žiť a tvoriť v komplikovanom svete významných i nepodstatných osobností. DEŇEL je skomolenina slov LEN DEŇ. Taká nádherná, že vytvorila tento názov. Jednodňové výstavy boli doposiaľ pravidlom. A dňa 1. decembra sa opäť len v jeden deň, v nedeľu, uskutočnila prehliadka ich tvorby vo vlastnom a rôznorodom podaní. Piata kolektívna výstav s názvom „Pozerať dopredu sa oplatí“ sa konala v prestížnych priestoroch galérie na Západnej terase Bratislavského hradu v Bratislave. Zúčastnilo sa jej temer tridsať mladých. Najkrajšie na výstave bolo, že bola pripravená s tou nekonečnou nádejou. Akoby najmladší vedeli, že umenie nie je v prázdnote. Že život je reálny. A zaujať treba úsilím niečo dosiahnuť. Že celebrity nie sú umelci. A z násilia a hlúpostí sa dá rýchlo unaviť.
Dnešné umenie je veľmi často o tvorení nie umenia ale umelca ako legendy. Všetko, čo vytvára hodnotia médiá. Ani neviem, či slovo tvorba zodpovedá jeho obsahu. Umenie však vzniklo a vyvíjalo sa predovšetkým pre zobrazenie precítenia krásy a hľadanie hodnôt života. Učiť ľudí objavovať a vnímať bez slov. Experiment je súčasťou všetkej tvorby. Ale tvorba ako taká experimentom nie je.
Diela skupiny DEŇEL sú krokmi vnímavej a nespútanej radosti. Vedia vždy upozorniť, že niet hranice medzi detstvom a dospelosťou. Že deň, prichádza každý deň. A zelená farba znamená život. A medzi týmito zaujímavými umeleckými „začiatočníkmi“ sa formujú tvorivé osobnosti. Do obrazov vkladajú vizuálne svedectvo ich duševného sveta, ktorý je nesmierne citlivý. Vnímavý človek vycíti. A tvorca to aj vypovie.
Dnešné umenie je spleť všetkého známeho. Objavov je veľmi málo, Jeho vývoj, zdanlivo nezmyselný, nemá dynamiku a rozvoj. Iba sa tak tvári. Chce taký byť. Obdivujem jedincov, ktorý presahujú tieto úvahy. Sú spätí s tým skutočným novým, a aj vďaka nim vzniká to dobré v skupine DEŇEL.
Čo je umením dnes? Všetko? Nič? Minimalizmus, či akčný maximalizmus? Niekedy v živote stačí tak málo. A patrí to aj pre kultúru. Zastaviť sa a pozrieť okolo seba. Vrátiť sa k zdroju života, na ktorý sa postupne zabúda. A ten je veľký milióny svetelných rokov.
Ľuboslav Moza, december 2013