Jazyk

Listy - Juraj Kukura

„Kapitoly slovenského hereckého umenia majú síce krátku, ale čarovnú históriu. Akoby sprevádzali spoločnosť a život vo chvíľkach intimity i radosti. Tvorili ich osobnosti, ktorých umenie formovalo ľudí pri výbere zmysluplnosti bytia. Približovali svetovú klasiku, fantastickú modernu i slovenskú hru. A ľudia to vnímali, rástli a spoznávali. Často sa vraví o tom, čo by dokázali naše hviezdy s hereckým umením v Amerike. A všetci vedia, že by dokázali. Jedným z najlepších slovenských hercov, ktorý divadlo nielen hrá, ale predovšetkým ním žije je Juraj Kukura. Výborný umelec, excelentný herec, jeden z najznámejších doma i v Európe. Videl som jeho absolventské predstavenie v divadielku Reduta. Už vtedy som si uvedomil, koľko energie, kreativity a perspektív sa skrýva v mladom chlapcovi s fúzikmi. V človeku ktorý herectvom žije v každom predstavení.“

Juraj Kukura sa narodil 15. marca 1947 v Prešove. Štúdium herectva absolvoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Mal devätnásť rokov, keď ho režisér Ivan Balaďa obsadil do jednej z hlavných úloh vo filmovom spracovaní románu Margity Figuli „Tri gaštanové kone“.

Od roku 1970, bol členom súboru legendárneho Divadla na Korze. Bolo to divadlo v podzemí, kde hrali kreatívne a herecky jedinečné osobnosti slovenského divadla. Súbor sa stal legendou, ktorá žije dodnes. Budova dnes nemá na stene ani malý štítok, akú veľkú dobu reprezentovala a žila. Škoda. Po zrušení Divadla na Korze prešiel Juraj Kukura do súboru Novej scény a neskôr do Slovenského národného divadla. Spolupracoval s jedinečným režisérom Milošom Pietorom. Dokázal prijať a rozvíjať celkovú podobu režisérovej poetiky. Takto vznikali legendárne, vždy vypredané divadelné predstavenia kde hral v postavách Ďuro Ľavko v Tajovského „Statkoch-zmätkoch“ (1972), Filint v Molièrovom „Mizantropovi“ (1972), Astrov v Čechovovom „Ujovi Váňovi“ ( 1974), Pišta Bučák v Tajovského „Novom živote“ (1978), titulnú úlohu v Čechovovom „Platonovovi“ (1979) a Chlestakova v Gogoľovom „Revízorovi“ (1982).

Televízne inscenácie boli dobrou a v tej dobe tiež váženou reklamou hereckého umenia. Vznikali na základe hodnotných predlôh a ich sledovanosť, práve pre pôsobivé herecké výkony bola vysoká. Namiesto povrchnosti a nič nehovoriaceho zabíjania času vytvárali skutočné hodnoty, na ktoré človek nezabudol ani v ďalších mesiacoch. Vracal sa k nim a rozmýšľal. Juraj Kukura v nich stvárňoval zásadné postavy vo vzácnych adaptáciách kľúčových diel svetovej i domácej literatúry. Jaga v Shakespearovom „Othellovi“, Oidipa v adaptácii Sofoklovej tragédie, Antonia vo „Vojvodkyni z Amalfi“ , Eugena Onegina, Mihvoka v „Adamovi Šangalovi“, Keana v inscenácii rovnomennej životopisnej hry A. Dumasa, atď. Televízna inscenácia „Mário a kúzelník“ podľa poviedky T. Manna, v ktorej Juraj Kukura vytvoril titulnú postavu, bola ocenená cenou Strieborná nymfa na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle.

Vo filme stelesňoval predovšetkým mužné úlohy. Za výkon vo Vláčilovom filme „Stíny horkého léta“ dostal v roku 1978 Cenu za mužský herecký výkon na festivale v Karlových Varoch. V československej produkcii hral v mnohých filmoch. „Zbehovia a pútnici“ Juraja Jakubiska (1968), „Eden a potom“ A. Robbe-Grilleta (1970), „Javor a Juliana“ Š. Uhera (1972), „Koncert pre pozostalých“ D. Trančíka (1976), „Deviate srdce“ J. Herza (1978), „Božská Ema“ J. Krejčíka (1979) ďalších.

Z televíznej tvorby sú dodnes najznámejšími seriál „Straty a nálezy“ (1975), filmy „Letokruhy“ (1972), „Nebezpečné známosti“ (1980), „Triptych o láske“ (1980), „Mesiac na dedine“ (1981) a ďalšie. V roku 1984, počas nakrúcania filmu Via Mala v zahraničí, bol bezdôvodne odsúdený za opustenie republiky a bol mu zabavený majetok. Dostal angažmán v nemeckom Münchner Kammerspiele. Neskôr v rokoch 1985 – 1989 v Schauspielhaus Hamburg. Svet ho prijal. Bol herecký talent, ktorý dokázal každú úlohu rozvíjať. Hosťoval v mnohých prestížnych zahraničných divadlách. Spolupracoval s významným nemeckým režisérom Petrom Zadekom. Okrem viacerých divadelných inscenácií vytvorili výborný film „Divoké päťdesiate“ (1983). V nemeckom prostredí sa presadil vo filme i v televízii. Účinkoval v mnohých seriáloch a filmoch, napr. v trojdielnom koprodukčnom filme „Via Mala“ (1985), vo filmoch „Otto – Der Liebesfilm“ (1992), „Workaholic“ (1996), „Apokalypse 99 – Anatomie eines Amokläufers“ (2000), a v mnohých ďalších, v seriáloch „Dedičstvo Guldenburgovcov“ (1987), „Klinika pod palmami“ (1996) atď. Vytvoril hlavné postavy v dvoch dieloch televíznej kriminálky „Tatort“. V roku 1989 nakrútil šesťdielny anglický televízny film „Traffik“, ktorý dostal štyri ceny britskej akadémie, medzinárodnú cenu Emmy za najlepší dramatický seriál.

Po roku 1989 sa postupne vracal na domáce filmové plátna a obrazovky. Stvárnil titulnú postavu v Jakubiskovom filme „Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý“(1992), s Jozefom Kronerom si zahral v televíznom filme „Cudzinci“ (1992), hlavnú úlohu vytvoril v slovenskej dráme Tábor padlých žien (1997) a v pôvodnom rozprávkovom filme „Sokoliar Tomáš“ (2000). Za televízny film „Voľnomyšlienkár“ (2001) mu bola na festivale Art film v Trenčianskych Tepliciach udelená cena Igric.

Dodnes účinkoval vo viac ako v tridsiatich celovečerných filmoch, v 130 televíznych filmoch a inscenáciách a v 37 televíznych seriáloch. Za film „Zrozen bez porodu“ bol Juraj Kukura nominovaný na cenu za najlepší mužský herecký výkon na MTF Monte Carlo 2011. Od roku 2002 je riaditeľom bratislavského Divadla Aréna. Vďaka nemu sa z tohto divadla stala reprezentačná scéna toho umenia, ktoré môžeme nazvať progresívne a ojedinelé. Za postavu Martina v „Koze“ bol Juraj Kukura ocenený cenou Dosky 2004 za najlepší mužský herecký výkon. V roku 2011 mala v pražskom Činohernom klube premiéru inscenácia hry Martina Čičváka Kukura, bilancujúci monológ o živote umelca v domácom a zahraničnom divadelnom prostredí, v ktorej Juraj Kukura stvárnil titulnú rolu. Za herecký výkon v tejto výnimočnej inscenácii bol nominovaný na najprestížnejšie české divadelné ocenenie – cenu Thálie.

Ako mimoriadna umelecká osobnosť dostal za herecké umenie ocenenie nositeľ Identifikačného kódu Slovenska. Juraj Kukura tvorí a striedavo žije v Bratislave, v Hamburgu a v Prahe.

Ľuboslav Moza, október 2013

http://www.klubsk.net/Listy/LISTY_10_2013_PRO_INTERNET.pdf

Profil spoločnosti

Cieľom a poslaním občianskeho združenia Artem je najmä podpora rozvoja a propagácia slovenského výtvarného umenia a slovenskej kultúry doma i v zahraničí. Osobitne podporuje tvorbu mladých umelcov, ich umelecký rast a prezentáciu. Organizuje všestranné kultúrne aktivity, syntézu, prepájanie a mobilitu umenia a umelcov, osvetu v najširšom slova zmysle. Príkladom je jeden z mnohých vlastných projektov občianskeho združenia Artem, s názvom Identifikačný kód Slovenska. Realizuje kultúrne, vzdelávacie, benefičné, školiace a študijné programy. Úzko spolupracuje s Domovom sociálnych služieb prof. K. Matulaya. Artem, o.z. založil PhDr. Ľuboslav Moza. Webovú stránku spravujú partnerské spoločnosti Prominens, s.r.o. a Artem, o. z.

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek! Ako prvý sa dozviete o pripravovaných podujatiach a nových umeleckých dielach v ponuke...

captcha  

Kontaktujte nás

Artem, o.z.
Cesta na Červený most 10
811 04 Bratislava
Slovenská republika

artem@artem.sk
02 5478 9416

Prominens s.r.o.
Pri suchom mlyne 24
811 04 Bratislava
Slovenská republika