V každej umeleckej disciplíne vyniká originalitou a jedinečnosťou tá tvorivá osobnosť, ktorej umenie dokáže osloviť ľudí. Každý z nás vníma a prežíva svet okolo i vnútorné poryvy osobito. Mnohí ich aj vyjadrujú svojou prácou, alebo tvorivou činnosťou. Ale podať obraz sveta, taký aký ho nielen vidí, ale aj cíti a počuje, a aby to všetko v ňom prijal aj divák, to dokáže zobraziť iba tvorca. To je najvážnejšia úloha umelca. Podať divákovi svoje posolstvo.

Umelecký obraz je najpôvodnejšia forma maliarskeho umenia, ktorá trvá a bude i naďalej informovať ľudí, že umenie je večné. Namaľovať obraz je náročné pre každého. Začína sa z ničoho. Pred vami biele plátno a na stolíku farby. Avšak namaľovať obraz, ktorý prináša tvorivé posolstvo, vyžaduje okrem zvládnutia techník maľby i talent. Vďaka nemu dokáže umelec maľovať tak, aby ho divák vedel prijať.

Jej príbeh bol celoživotným hľadaním hodnoty umenia a tým aj ľudského života. Pozostáva z obrovského množstva stretnutí, v ktorých bolo mnoho poznania a objavovania. S československým výtvarným umením vyrastala, študovala ho, písala o ňom. Osobne poznala ateliéry všetkých umelcov obdobia slovenskej moderny i tých neskôr narodených. S jej odchodom odišla posledná odborníčka na túto výtvarnú dobu. Znalkyňa a múdra osoba, spolutvorkyňa pojmu „Generácia 1909 – Svedomie doby“.

Umenie bolo i zostane súčasťou našej spoločnosti. Človek ho potrebuje, aby sa mu žilo nielen lepšie, ale aby žil hodnotnejšie. Preto sa do divadiel chodilo v oblekoch a dlhých dámskych róbach, na vernisáže vyzdobení viazankou či motýlikom a na koncerty ako na oslavu ľudského tvorivého ducha oblečení výnimočne vzácne. Okrem stále prítomnej malomeštiackej prestíže predstierať bohatosťou oblečenia vlastnú nulovosť šlo predovšetkým o pocit človeka vytvoriť výnimočnosťou sviatočného oblečenia predohru zážitku, ktorý sa tak veľmi líšil od bežného dňa.