Alojz Drahoš - Reminiscencie

Reprezentačná a svojim spôsobom rekapitulujúca výstava sôch a kresieb šesťdesiatročného jubilanta a nositeľa "Identifikačného kódu Slovenska", Alojza Drahoša sa koná vo veľkej sále galéria Umelka na Dostojevského rade od 18. februára do 2. marca 2014.

Attachments:
Download this file (drahos14_poz.jpg)Pozvánka[Invitation]61 kB

Martin Činovský - Pribinov kríž

Nositeľ Identifikačného kódu Slovenska, Docent, akademický maliar, Martin Činovský, ArtD prevzal dňa 7.1.2014 z rúk prezidenta republiky jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinov kríž I. triedy. Martin je jeden z najlepších výtvarných umelcov a nesporne najlepší rytec a autor poštových známok, prvotriedny pedagóg a hudobník. Je fenomenálnou osobnosťou, ktorá vytvára hodnoty pre celý svet. Blahoželáme.

Listy - Martin Činovský

Rudolf Krivoš - Pribinov kríž

Čerstvý osemdesiatnik, stále progresívny a stále žiadaný, najmladší člen skupiny Mikuláša Galandu a Nositeľ Identifikačného kódu Slovenska, akademický maliar Rudolf Krivoš prebral dňa 7.1.2014 z rúk prezidenta republiky jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinov kríž I. triedy. Blahoželáme.

Listy - Rudolf Krivoš

Listy - DEŇEL

Pozerať dopredu sa oplatí. Názov tohto článku charakterizuje dnešnú dobu. Stále sa opakujúce, občas aj múdre ale potom strašne otravné reklamy, optimistický hlas moderátorov (pripomína optimizmus moderátorov prvomájových sprievodov) a nádej, na ktorú už čakáme temer štvrťstoročia a možno v nej aj odkráčame do iných svetov. Čo všetko sa dnes oplatí? Stále jesť, a hocičo. Stále kupovať autá, lebo iba dnes sú najvýhodnejšie. Kupovať odevy, lebo letný výpredaj začína pred začiatkom leta. Kolotoč, kolotočov optimistických médií a ľudí v nich. Do tohto reklamného zúfalstva o šťastí občas vtrhnú úchytky filmov o tečúcej krvi a úprimne čistej láske, o bitkách jeden proti päťdesiatim, o násilí víťazov a hanbe trpiacich. Keby sa tak niekto pokúsil  naplniť vetu: „Žiť dopredu sa oplatí.“

Čítať ďalej: Listy - DEŇEL

Listy - Oľga Bartošíková

Často sme ako malé deti. Fascinujú nás mimoriadne veci. Niekto stanoví líniu výnimočnosti a ideme za ňou. A keď ju zvýrazní cez médiá, je z nej sláva. Udalosť národa. Spoločnosť sa ku nej vracia, kým ju neprevýši nová mimoriadnosť. Taký je nielen dnešný kapitalizmus. Takí sme my, ľudia. Niektoré príbehy však sami formulujeme ako významom dlhodobé. Lebo sú pochopené a objavené ako hodnota. Zostanú snáď aj večným prínosom pre ich jedinečnosť. Sú nimi aj príbehy šesťdesiatych rokov XX. storočia. Učinili zadosť i bulváru, ale pre spoločnosť tvorili predovšetkým to, k čomu sa s obdivom vraciame a na čo nadväzujeme. Boli to príbehy o osobnosti jedinca i spoločenstve malomeštiakov, o raste intelektuála a jeho existencii. Bola v nich nielen vtedajšia progresívna súčasnosť, ale, a čo bolo mimoriadne, oni boli vzorom a významnou studnicou pre vtedajší svet. Naše šesťdesiate roky minulého storočia šokovali Európu a s odstupom času šokujú aj nás. Boli sme svetoví a nevedeli o tom. (Dnes asi svetoví nie sme a tiež o tom nevieme.)

Čítať ďalej: Listy - Oľga Bartošíková

Strana 5 z 14