Anna Javorková - herečka svetových kvalít

„Do slovenskej kultúry vplávala slovenskosťou, ženskosťou, ľudskou krásou a  zmyselnosťou. Vzácna herečka, pre ktorú je slovo divadlo všetko. V našej kultúre symbolizuje jedinečné  a slnečné predstavenie toho umenia, ktorého je i bude vždy poskromne. Ju i jej herecké kreácie budú milovať generácie ľudí pre jej jedinečnosť a originalitu.“

Narodila sa 8. októbra 1952 v Hubovej pri Ružomberku. Vyštudovala herectvo na Divadelnej fakulte Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Anna Javorková je skutočnou hereckou divou umenia a tvorivej hodnoty. Bez škandálov a devalvovania umeleckej kvality plytkými titulkami bulváru. Je stále mladá a jedinečná. Okrem herectva prednáša na bratislavskom konzervatóriu. Žije v Bratislave. Od minulého roku je Nositeľkou Identifikačného kódu Slovenska. Pred niekoľkým dňami jej na Divadelnej Nitre udelili divadelnú cenu „Dosku“. Blahoželáme.

Nie jeden, ale mnohí sú najlepší

Životom bežia informácie, medzi ktorými sú tie podstatné i zbytočné. Ľudia sa usmievajú, vedia skoro o všetkom, nevedia si ich však uložiť. Pedagógovia by mali po ukončení každej prednášky pristúpiť k jej inovácii. Nové objavy v histórii, fyzike i vedách o umení prichádzajú dennodenne. Niet oblasti, ktorá by nerástla. Tempu vývoja ťažko rozumieť. Možno je opodstatnené. Náš ranný kapitalizmus nám kazí radosť z objavov. Aj keď svet je dnes otvorený. Aj teraz treba chcieť.

Čítať ďalej: Nie jeden, ale mnohí sú najlepší

Listy - Pohľad na súčasné umenie

Pojem súčasné umenie je fenoménom, s ktorým sa stretávame každú chvíľu, a nielen v oblasti výtvarného prejavu. Je plný otázok, nejasností a víťazí oproti histórii povrchnosťou a plytkosťou, neumením. Vyhráva v ňom dekorácia. Dostáva význam chladničky alebo valčeka na stenu, ktoré sa po rokoch vymenia. Preto sa nekladie dôraz na jeho trvácnosť, na zmysluplnosť. Nekladie sa dôraz na kvalitu, lebo tá sa pre to moderné umenia dneška, prekresľujúce paradajky či meandrový ornament, nežiada.

Čítať ďalej: Listy - Pohľad na súčasné umenie

Listy - Viktor Frešo

Kto nepracuje, nech robí umenie

Mínus. Všetko, čo dnes v súčasnom umení vidíme, je provokácia. Myšlienka so sémantickým výrazom. Nedokonalá výpoveď o dokonalosti života. Strácajúca sa kritika v snahách po novom a sebaurčovacom vlastnení vlastného Ja. Dnešné umenie prešľapuje na mieste alebo stojí. Obklopujú ho snahy po renesancii, po maniere byť dokonalým, po všetkom tom, čo poznáme, ale čo nám už nestačí. Dnešok je blato a špina. Vulgárnosť a krv. Prvoplánová dekorácia bez znalosti techník a umeleckého majstrovstva. Dnešnému výtvarníkovi postačí nápad bez hĺbky, materiál bez tvorby a priestor, z ktorého spraví nečistý chodník.

Čítať ďalej: Listy - Viktor Frešo

Tibor Huszár bol majstrom stretnutí

Sú rôzne druhy stretnutí. Iba niektoré majú dlhodobý význam a tie najkrajšie sú nekonečné. Tibor Huszár bol majstrom stretaní. S eleganciou a prostotou jemu vlastnou realizoval stretnutia po celom svete. Najčastejšie v Prahe, Paríži, Brazílii, Mexiku a USA. Stretnutia preňho boli elixírom, stimulom i objavmi. V každom človeku spoznával osobnosť, ktorú dokázal zachytiť v momente jedinečnom. Skutočne neviem, kde vzniká ten fenomén spoznania okamžiku keď má vzniknúť umelecké dielo. Moment zachytiť niečo vtedy, keď to má byť zobrazené. Tibor Huszár to so svojím charakteristickým fotoaparátom vedel. Tak čisto, ako jeden z niekoľkých na tomto svete. Aj preto bol hviezdou, ktorá nezhasína.

Čítať ďalej: Tibor Huszár bol majstrom stretnutí

Kolomanov úsmev

Neviem či má byť vždy úsmev za hlúposťou, či drzosťou.

Na jednej z nedávnych výstav na dekanáte, ktoré pravidelne realizuje katedra výtvarnej výchov PdF UK bol vystavený aj sochársky portrét od študentky Archlebovej. O niekoľko dní mal jej Koloman Sokol natreté zuby a oči. Pripomína mi to natieranie tankov na ružovo. Hranie sa s popularitou. Urobiť niečo, lebo je to in.

Čítať ďalej: Kolomanov úsmev

Strana 7 z 14