„Životné dielo Dušana Grečnera je nesmierne atraktívne a pekné. Jeho výtvarná tvorba je rýdzim vlastným myšlienkovým bohatstvom s prívlastkom originality a fantázie. Poznám autora i jeho dielo desiatky rokov. Obdivujem ho. Dosiahol veľkosť umenia tým, že zostal sám sebou. Nepoznám umelca, ktorý by pracoval s takou škálou podnetov a výrazových prostriedkov ako on.
Okrem matematicko-umeleckého zamerania svojich umeleckých skvostov má jeho tvorba schopnosť osloviť a predovšetkým zaujať diváka. Je o bytí a o kráse. Peknota, ktorá sa dnes stráca alebo sa za ňu hanbíme, je veľmi potrebná, a to autor vie. Dušan Grečner je jedným z najvýznamnejších tvorcov tejto doby. Vytvoril jemu vlastným rukopisom ojedinelé myšlienkové posolstvo. Vo voľnej grafike, v knižnej ilustrácii, maľbe. Jeho tvorba už dnes nesie prívlastok svetová“.
Narodil sa 21.8.1944 v Skalici. Bratislavskú Vysokú školu výtvarných umení absolvoval v roku 1972 u profesorov Vincenta Hložníka a Albína Brunovského. Tvorbu tohto zaujímavého autora reprezentujú diela v disciplínach voľná grafika, knižná ilustrácia, exlibris, grafický dizajn, asambláž, maľba a známková tvorba. Prečítajte si originálny pohľad autora na svoju identitu, umenie a filozofiu.
„Sedemhlavá identita? (Pokus o stručný esejistický životopis)
Nedisponujem iba jedinou výtvarnou identitou. Len tak „z voleja“ som ich napočítal tuším sedem. Neviem, či je to dobre pre tvorbu, ale určite je to skvelé pre tvorivý život. Stane sa pestrý, vyhne sa manieram a obsiahne viac z myšlienok o živote. Voľná grafická tvorba fascinuje možnosťou transformovať zložité kontemplácie do formy obrazu. Tým sa inak dosť málo zhovorčivý a temer nespoločenský tvor (ja) dostáva k rozhovoru s ľuďmi napríklad aj o kozmologických otázkach. Napokon – iba takéto otázky, hoci často bez možných odpovedí, stoja za to. Úspešne rezonovali na bienále súčasnej slovenskej grafiky 1981i na medzinárodnom quadrienále 1985. Každý grafik sa skôr či neskôr stane aj knižným ilustrátorom. Mám na svojom konte bezmála stovku ilustrovaných kníh. Snáď to nebolo celkom márne, ak si spomeniem na viacero ocenení v súťažiach Najkrajšie knihy Československa a neskôr Slovenska v rokoch 1980, 1983, 1987, 1990, 1998. Takmer tretina mnou ilustrovaných kníh bola určená deťom. Vážim si Cenu Ľudovíta Fullu práve za túto časť tvorby. Okolo kníh sa pohybuje veľa fanúšikov a zberateľov malých grafických listov, tzv. exlibrisov. Popularizujú tento žáner cez rôzne medzinárodné súťaže, a tak som sa stal držiteľom ceny ex-aequo Interexlibris Frederikshavn alebo čestných medailí (Malbork, Ostrów Wielkopolski, Metz, Ankara a i.)
Ďalšiu identitu vytvára moje zaujatie pre známkovú tvorbu. Je to veľmi príbuzný a súčasne dosť špecifický grafický odbor. Dosiaľ som autorom viac ako 15 návrhov na nové poštové známky. Jedna z nich získala aj ocenenie Najkrajšia známka roka 2002. Pretože som bol dlhé roky zamestnaný ako výtvarný redaktor v knižných vydavateľstvách, nechal som sa nadchnúť, poučiť a zlákať renomovanými typografmi, s ktorými som bol v dennom styku. Možnosť určiť sám podľa vlastnej predstavy výsledný tvar knihy sa mi veľmi zapáčila, veľakrát som ju využil a práca s písmom sa stala mojou oneskorenou získanou identitou. Posledná výtvarná identita by si zaslúžila byť vlastne prvou, pretože ma sprevádza od samých začiatkov. Nikdy, ani dnes, ma neopustila. Bola hlavnou súčasťou už mojej celkom prvej samostatnej výstavy v Divadle na korze. Akoby nikto neveril, že to nie je iba hra a zábava, mám problém presvedčiť, že to myslím vážne. Je to tvorba objektov a asambláží zo starých, poškodených vyradených predmetov. Každý z tých fragmentov nesie stopy a rany používania. Pre mňa prestávajú byť „neživé“, veď už majú vpísaný svoj príbeh. Tak sa ale tradičný rozhovor autor – divák rozširuje o ďalší hlas. Nech už tomu predmetu v novej kompozícii vnútim akúkoľvek, často protikladnú úlohu, jeho hlas tam napevno je. Chce to len počúvať, stretnúť chápavého interpreta. Výtvarní teoretici – kde ste? V Stuttgarte bola medzinárodná súťaž autorov objektov „25 Besten“. Vyberalo sa 25 najlepších z celého sveta a medzi vybranými bol aj objekt „Generácie“, ktorého som autorom.
28. septembra 2014, Dušan Grečner"
Otvoril viac ako tridsať samostatných výstav u nás i v zahraničí. Zúčastnil sa desiatok kolektívnych výstav. V oblasti voľnej grafiky prepája jemnosť linky, nehu a mysliteľstvo obsahu s krásou. Vzácne sú jeho ex librisy. Aj vďaka úspechom, ktoré získaval na výstavách ex librisu po celom svete. Je držiteľom mnohých ocenení, z ktorých spomeniem Interexlibris Frederikshavn 1980 – Cena ex-aequo; Súčasná slovenská grafika Banská Bystrica 1981 – čestné uznanie; Medzinárodné quadrienále malých grafických foriem Banská Bystrica 1985 – čestné uznanie; Syrlin-Kunstpreis Stuttgart 1994 – “25 Besten”; Najkrajšie knihy Československa – čestné uznania za ilustrácie 1980, 1983, 1987, 1990; Najkrajšie knihy Slovenska – čestné uznanie za ilustrácie 1998; Bienále exlibrisu Malbork – čestné medaily 1986, 1988; Bienále exlibris a malých grafických foriem Ostrów Wielkopolski 1999 – čestný diplom; Najkrajšia slovenská známka roka 2002; Cena Ľudovíta Fullu za ilustračnú tvorbu pre deti a mládež 2012. Jeho diela sú zastúpené v našich i svetových súkromných či galerijných zbierkach. Žije a tvorí v Bratislave.
Ľuboslav Moza, november 2014
http://www.klubsk.net/Listy/Listy_11_maketa.pdf