Životom bežia informácie, medzi ktorými sú tie podstatné i zbytočné. Ľudia sa usmievajú, vedia skoro o všetkom, nevedia si ich však uložiť. Pedagógovia by mali po ukončení každej prednášky pristúpiť k jej inovácii. Nové objavy v histórii, fyzike i vedách o umení prichádzajú dennodenne. Niet oblasti, ktorá by nerástla. Tempu vývoja ťažko rozumieť. Možno je opodstatnené. Náš ranný kapitalizmus nám kazí radosť z objavov. Aj keď svet je dnes otvorený. Aj teraz treba chcieť.
Vždy som obdivoval ľudí susedných krajín, keď ma v pre mňa novom meste, sprevádzali a všetko vedeli. Mladý tínedžer, či kvantový vedec, alebo žena v domácnosti, všetci vedeli, ktorá socha a ktorá budova čo znamená, kto ju vytvoril a kedy žil. Úžasné. Doma však iba túžba. Všetko čo nás obklopuje patrí nielen k našej histórii, ale je súčasťou našej existencie, ktorá práve na kultúre stavia svoj vývoj, civilizáciu a tú často nechápanú pamäť národa. Sochu Hviezdoslava poznáme preto, lebo je tam Hviezdoslavovo námestie. Kedy vznikla, prípadne kto ju vytvoril je dutou ozvenou slova neviem. Slavín poznáme preto, že je veľký. Na tomto krásnom kuse prírody už nerandíme, lebo sa bojíme narkomanov a zla. Historické budovy oslovia, až keď si prečítame tabuľku na nich, pokiaľ ju majú. A nádhernú gotickú kaplnku svätej Kataríny na Michalskej, či meno Trizuljak, ktorého vojak sa týči na Slavíne tiež nepoznáme. Divíme sa. Veď doposiaľ nie je na dome Sedlárskej ulice ani päť centimetrová tabuľka, že tu vzniklo kultové divadlo na Korze. Stále sa naň odvolávame. História atmosféry je zabudnutá.
Dať študentom to, čo vieme, je najpodstatnejším poslaním. Nie iba memorovanie, ale príklad, či vzor je najväčšou silou s najväčším efektom. Je veľkou lžou všetkých médií, že ponúkajú ľuďom to, čo chcú. Človek je na zemi preto, aby rástol. Najpodstatnejšia je jeho celoživotná výchova. Ponúkať mu to, čo chce, je vlastne cesta z kopca plná klamstiev. Nútime ho konzumovať čo mu neprospieva. Až na dno, aby sa možno niekedy opäť nadýchol a vyskočil. Možno.
Prijímať a nerozmýšľať bol vždy začiatok konca.
V tejto spleti podnetov je prvoradé naučiť sa určovať poradie dôležitosti. V ňom je totiž zašifrovaný život sám. A to si vzala za svoju základnú myšlienku spoločnosť Artem, ktorá pravidelne prezentuje verejnosti mená známe i zabudnuté, tvorcov, ktorých dielo nás obklopuje na každom kroku cez svetový unikát Identifikačný kód Slovenska VII. Tento rok boli na jeho siedmom ročníku udelené ceny toľkým tvorcom, koľko rokov má Slovenská republika. Presne 20 umelcov z pestrého zastúpenia jednotlivých slovenskej kultúry dostalo začiatkom augusta významné ocenenie, „Nositeľ Identifikačného kódu Slovenska“.
Bol to projekt, ktorý som pre Artem vytvoril pre lepšiu pamäť. Katalógy, malé knižky tejto akcie sú vo všetkých knižniciach. Záujem o projekt má zahraničie, a postupne aj naše médiá. Výstavu, ktorú vždy po slávnosti realizujeme navštevujú práve študenti a žiaci. Keď poznajú jedného, dvoch umelcov je veľa. Nesmejme sa už konečne tomu čo kto nevie. Treba mu pomôcť aby vedel.
Je to projekt takého ľudského, normálneho a tým aj vzácneho uznania tým, ktorí boli i sú. Ich tvorbe. Nezáleží, koľko majú rokov. Nie je to o prestížnosti, či o poradí. Tí najlepší jednoducho nemôžu byť prví. Oni SÚ a to treba vedieť. Slovensko dalo svetu veľa vzácnych ľudí. Svet o nich spravidla vie. Treba aby sme sa to naučili aj my.
Významné ocenenia „Nositeľ Identifikačného kódu Slovenska“ v roku 2013 obdržali dvadsiati umelci z rôznych odborov našej kultúry. Keď sa umenie na Vás pri prvom kontakte nenalepí, keď do Vás pomaly vstúpi a Vy ním žijete, tešíte sa mu a zistíte, že ho potrebujete pre jeho živosť, imanentnú silu, stimul pre seba i ako posolstvo, to je dobré umenie. Takým je spevácky prejav jednej z mála speváčok s hudobným vzdelaním, Identifikačným kódom Slovenska ocenenej Sise Sklovskej. Toto uznanie bolo udelené aj Nore Beňačkovej, pre jej kreativitu a rozhľad ako populárnej hlásateľky v československej televízii, Libuši Čtverákovej, neobyčajnej umelkyni figurálnej keramiky a jednému z najlepších súčasných výtvarných umelcov, spisovateľovi a vysokoškolskému pedagógovi Ľudovítovi Hološkovi. Prestížne ocenenie prevzala z rúk prezidenta nadácie ikona československého herectva Květa Fialová. Taktiež renomovaná tanečná umelkyňa a predovšetkým pedagogička, Dagmar Hubová. Viktor Frešo patrí k mladšej a tým aj novej generácii výtvarníkov. Karol Kapeller majster výskumov regenerácie nervových vlákien ja zároveň tvorcom neopakovateľne krásnej a citlivej poézie. Herecké hviezdy, ktoré dostali toto ocenenie predovšetkým pre ich umeleckú eleganciu, príťažlivosť a svetovosť, Juraja Kukuru a Štefana Kvietika predstavilo odovzdávanie ocenení ako tvorcov, ktorí dosiahli tie ťažko dosiahnuteľné vrcholy. Štefan Luby, svetovo rešpektovaný vedec píše príťažlivú a najmä intelektuálnu literatúru faktu. Bernardína Lunterová je citlivou keramičkou. A Richard Muller špičkovým spevákom, tvorcom, ktorý sa už desaťročia drží na vrchole populárnej hudby, ktorá je nositeľom intelektu a obsahovej hodnoty. Svetovou osobnosťou sklárskej tvorby je Štěpán Pala. Výtvarný umelec a vysokoškolský pedagóg, spisovateľ Vladimír Popovič predstavuje v našej kultúre tú modernú, objavnú a progresívnu časť, ktorá s rodila v šesťdesiatich rokoch. Výraznou osobnosťou je ďalší ocenený, Andrej Rudavský, sochár a maliar, člen kultovej tvorivej skupiny Mikuláša Galandu. Svetovou osobnosťou baletu a tanca je Mário Radačovský. U nás i v zahraničí vysoko rešpektovanou umelkyňou je maliarka, grafička, ilustrátorka, Kamila Štanclová. Nesporne nositeľkou veľkého umeleckého mena je jedna z najtalentovanejších a stále najkrajších herečiek Soňa Valentová. A Jana Želibská je absolútnou zakladateľkou nového výtvarného prejavu, ktorý pracuje s novými médiami a jedinečnou kreativitou.
Katalóg z uvedenej akcie: http://www.artem.sk/attachments/article/331/identifi13_kat.pdf
Ľuboslav Moza, August 2013