„Keď človek prejde okolo sochy a nevšimne si ju, to nemôže byť dobrá socha.“
Alojz Drahoš sa narodil v roku 1954 v Zohore. V rokoch 1969-1973 študoval rezbárstvo na SŠUP v Bratislave u akad. sochára Ludvíka Korkoša. Na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení absolvoval v roku 1981 u prof. J. Kulicha na katedre figurálneho sochárstva. Počas vysokoškolského štúdia ho tvorivo obohatil študijný pobyt v talianskej Perugii. Často uvažujem o mieste sochárstva v ľudskom živote. O jeho veľkom význame v minulých kultúrach. O obdive dneška k jazdeckým pomníkom, pamätníkom, náhrobkom alebo voľne stojacim plastikám, reliéfom, medailám či pečatiam. Sú nositeľmi pravdivej historickej informácie pre budúce generácie. Umeleckej hodnoty, ktorú potrebujeme poznať. Sem patria aj sochy a reliéfy obdobia socializmu, ktoré nás obklopujú na každom kroku, a z ktorých mnohé vysoko prekračujú vtedajší európsky štandard. Kde sa dnes nachádza socha? Bude žiť aj bez príkazov investovať vyčlenené percentá stavieb do umeleckých diel? „V dnešnej dobe má sochárstvo zhoršenú pozíciu. Vo verejnom priestranstve, ako exteriérové umenie, sa vyskytuje len sporadicky. Socha jednoznačne patrí aj do architektúry. Práve preto, že v nej chýba, sú dnešné architektonické projekty strohé. Socha potrebuje priestor na svoje umiestnenie. Aby vyznela. V tom bolo i je postavenie sochy oveľa náročnejšie oproti plošným výtvarným disciplínam. Dúfam, že vývoj umenia bude len dobrý. Lebo všetko sa vyvíja. Umenie si svoje miesto vždy nájde. Presviedča nás o tom história. Aj keď niekedy lepšie, inokedy horšie. Umenie patrí človeku. Nik iný ho nevytvorí.“
Alojz Drahoš je osobitým umelcom dnešnej slovenskej výtvarnej scény. Nedal sa cestou nekonečného vyčkávania na dotyk múzy. Vždy bol nesmierne pracovitý a na tejto báze začal budovať svoj tvorivý program. Poznať, spracovať, nadviazať a vytvoriť originálne, nové. „Čerpal som z mnohých mne blízkych a podnetných umeleckých vzorov. Vždy ako inšpiráciu. Moore, Manzu, Marini, ale i velikáni Michelangelo, Donatello a mnohí iní. Z českých umelcov ma fascinuje Vladimír Preclík. Disciplínou tvorby a šírkou záberu. Jeho tvorba ma úžasne oslovuje.“ Autor sa vypracoval na renomovaného sochára a medailéra. Umelca, ktorého tvorba nadväzuje na tú najlepšiu sochársku tradíciu. Je blízka človeku. Pohladí krásou a myšlienkou. Vyprovokuje do náročných úvah. Zaujme a zostáva. To je najlepšia vizitka hodnoty obdivu tvorcovi, modelujúcemu život a ľudí, ktorí ho žijú tak, ako dokáže iba on.
Umelecké dielo tohto umelca siaha od komornej plastiky, medaily, tvorby reliéfu až k monumentálnej interiérovej a exteriérovej tvorbe. Pracuje s estetikou vzácneho a s jemnosťou krásneho. Možnosti na uplatnenie týchto tvorivých predstáv mu dalo čaro dreva. Lákalo ho štruktúrou, mäkkosťou línií a tvarov. „Otec a taktiež jeho otec boli kolárski majstri. To remeslo už nejestvuje. Bola v ňom práca s drevom a kovom. Patril k nemu rozum a logika, presnosť. Všetko, čo sa dnes môže nazývať tvorivosť.“Mimoriadne obľúbeným autorovým materiálom je bronz. Pretavený do drobných komorných plastík, reliéfov, plakiet, medailí. „Najradšej tvorím v klasických sochárskych materiáloch. Tie dnešné, syntetické typu arte povera nezavrhujem. Keďže učím na škole, prezentujem ich študentom. Ja som však v prístupe k sochárskemu materiálu klasik. Vyhovuje mi čistota a pravosť.“
Alojz Drahoš syntetizuje vo svojej sochárskej tvorbe voľné i dynamicky vyvážené kontrasty objemov. Reliéfnu kresbu i nepravidelne zvlnené plochy. Rozohráva fascinujúcu hru svetiel a tieňov. Otvára mysliteľské nekonečno. Lebo taká je jeho tvorba. Vo forme zrelá, príťažlivá a ľudskému vnemu harmonizujúca. V nej však jestvuje svet poznania. Túžob a krásy, kde dominujú desiatky základných filozofických otázok. A citlivý človek ich veľmi rád rieši.
Medzi autorove významné práce patrí socha M. R. Štefánika v nadživotnej veľkosti (Zohor, 2009 – 10), pamätná tabuľa A. Hlinku (Zohor, 2010 – 11). Venuje sa tvorbe pamätných tabúľ, ale i fontán (fontána na Zrínskeho ul. v Bratislave a v Studenom). Za medailérsku tvorbu získal vo svete mnohé ocenenia.„Viem, že plaketa a medaila majú svoje miesto aj v budúcnosti. Patria do sochárskej disciplíny. Na Slovensku má stáročnú kontinuitu (kremnická mincovňa robí bez prestávky od začiatku 17. storočia). Aj minca je kus umenia. Plaketa je stále rozšírená.“ Diela Alojza Drahoša sú zastúpené v zbierkach SNG Bratislava, Galérie Nitra, AVS Praha, Národnej banky Slovenska, Múzea mincí a medailí v Kremnici a v súkromných zbierkach po celom svete. Umelcove výstavy na Slovensku a v cudzine sa rátajú na desiatky. Okrem iných bol úspešným účastníkom niekoľkých svetových medailérskych výstav v Budapešti, Prahe, vo Viedni, Švajčiarsku, Nemecku, Francúzsku, Portugalsku a v USA. Niekoľko rokov bol pedagógom na VŠVU, od roku 1992 pôsobí na katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK. Je členom Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska a Združenia medailérov Slovenska. Zúčastnil sa na viacerých sympóziách, napr. v Ružbachoch i v Terchovej (1986, 2005). Je držiteľom viacerých cien a uznaní. (Medzinárodný festival umenia v Taliansku a i.)
„Milujem hory a prechádzky v nich. V prírode vidím ostré hrany a obliny. Ostrosť a mäkkosť. Tak rád vkladám tieto protipóly do mojich sôch. Možno preto sú živé. Ako príroda. Lyžujem a bicyklujem sa v nej. Som jej súčasťou. Mám dcéru a syna. Dievča sa venuje šperku. Mám z toho radosť.“
Alojz Drahoš je nositeľom Identifikačného kódu Slovenska. Žije v Bratislave a tvorí v Zohore.
Ľuboslav Moza, apríl 2013