Jej príbeh bol celoživotným hľadaním hodnoty umenia a tým aj ľudského života. Pozostáva z obrovského množstva stretnutí, v ktorých bolo mnoho poznania a objavovania. S československým výtvarným umením vyrastala, študovala ho, písala o ňom. Osobne poznala ateliéry všetkých umelcov obdobia slovenskej moderny i tých neskôr narodených. S jej odchodom odišla posledná odborníčka na túto výtvarnú dobu. Znalkyňa a múdra osoba, spolutvorkyňa pojmu „Generácia 1909 – Svedomie doby“.

Umenie bolo i zostane súčasťou našej spoločnosti. Človek ho potrebuje, aby sa mu žilo nielen lepšie, ale aby žil hodnotnejšie. Preto sa do divadiel chodilo v oblekoch a dlhých dámskych róbach, na vernisáže vyzdobení viazankou či motýlikom a na koncerty ako na oslavu ľudského tvorivého ducha oblečení výnimočne vzácne. Okrem stále prítomnej malomeštiackej prestíže predstierať bohatosťou oblečenia vlastnú nulovosť šlo predovšetkým o pocit človeka vytvoriť výnimočnosťou sviatočného oblečenia predohru zážitku, ktorý sa tak veľmi líšil od bežného dňa.

„Životné dielo Dušana Grečnera je nesmierne atraktívne a pekné. Jeho výtvarná tvorba je rýdzim vlastným myšlienkovým bohatstvom s prívlastkom originality a fantázie. Poznám autora i jeho dielo desiatky rokov. Obdivujem ho. Dosiahol veľkosť umenia tým, že zostal sám sebou. Nepoznám umelca, ktorý by pracoval s takou škálou podnetov a výrazových prostriedkov ako on.

Maľba tohto autora je expresívna s farebná s topografickými pohľadmi na život a zem. Je metafyzická a zároveň žije umením minulého storočia, ktoré je stále mimoriadne a príťažlivé. Sú v nej fragmenty doby, umelecký príbeh so silou humanizmu a krásy. Identita, ktorú tak často prehliadame. Vzťah k miestu, kde sme vyrastali, súzvuk s ľuďmi. Mať talent je jedinečný prívlastok mimoriadnych ľudí. Nie každý ho však vie využiť, nie každý vyjadriť ním osobné posolstvo ľuďom. Ladislav Berger oslovuje divákov veľmi širokého spektra.