V každej umeleckej disciplíne vyniká originalitou a jedinečnosťou tá tvorivá osobnosť, ktorej umenie dokáže osloviť ľudí. Každý z nás vníma a prežíva svet okolo i vnútorné poryvy osobito. Mnohí ich aj vyjadrujú svojou prácou, alebo tvorivou činnosťou. Ale podať obraz sveta, taký aký ho nielen vidí, ale aj cíti a počuje, a aby to všetko v ňom prijal aj divák, to dokáže zobraziť iba tvorca. To je najvážnejšia úloha umelca. Podať divákovi svoje posolstvo.
Bez talentu to nejde. Ten vnáša do perfektnej umeleckej prípravy a následného hľadania vlastnej jedinečnosti búrku pocitov, ktoré obohacujú. Byť obklopený umením, to je prejav civilizovanosti ľudstva. Výtvarné umenie je nositeľom farby, línie, príbehov a emócií. Prináša divákovi krásu a šťastie. Filozofiu bytia, úvah a hľadania. Obohacuje život energiou, ktorá vedie k poznávaniu a bytiu človeka i ľudstva. Umenie nás skutočne obklopuje aj tam, kde by sme to nečakali. Ono bolo i zostáva súčasťou života.
Na Slovensku tvoria tisíce výtvarných umelcov v rôznych disciplínach. Vznikajú desaťtisíce diel. A z nich státisíce radostných objavných okamihov divákov. Slovenský výtvarný dnešok predstavuje svetu i v súčasnosti mimoriadne umelecké hodnoty. Takú tvorbu, ktorej originalitu rozvíja duchovný rozmer. To, čo nazývame životom obrazu. Desiatky rokov dokáže oslovovať a inšpirovať. Vždy je trochu iný a vždy krajší. Obraz, ktorého žitie sa stáva večným. Jaroslav Uhel je mimoriadnym umelcom dnešnej mimoriadnej doby. Lebo jeho obrazy žijú. Nabité silou nekonečného objavovania.
Už desaťročia sledujem tvorbu tohto umelca. Obdivujem jej rozvoj. Rozkvet výrazových prostriedkov. Autorovu úctu k farebnosti a prostej linke. To čo vnáša Jaro Uhel do umenia, je ľahkosť tvorby, sila a jednoduchosť výrazu, a istota ruky. Tým vznikajú jeho kresby, grafiky, ilustrácie a obrazy, ktoré dokážu nielen osloviť svet, ale predovšetkým jedinca. Posolstvom autorovho talentu, ktorý prináša posolstvo čiastočne ukryté i viditeľné v umeleckej kvalite.
Maľba Jaroslava Uhla je citlivým filozofickým stretnutím. Jemnými linkami načrtáva tvary ľudského tela, koncipuje priestorové usporiadanie obrazovej plochy. Farbou komponuje abstraktné plochy, ale aj významové symboly, ktoré nesú prvky späté s rodným Slovenskom.
Náznak drevenice, rozsiahlych lazov, život stromov a človeka medzi nimi. Umelcovo dielo nie je len rozsiahle, ale nesie v sebe umeleckú hodnotu sústredenú v sile, akou vie každý obraz osloviť. Pripravil som niekoľko výstav tohto umelca, či samostatných, alebo kolektívnych. Jeden príbeh za všetky. Usporiadal som výstavu v rezidencii amerického veľvyslanca v Bratislave. Spolu s manželkou tvorili pár, ktorý nielen miloval, ale aj rozumel umeniu. Z tejto umeleckej prehliadky, kde som predstavil temer dve desiatky umelcov, si kúpili obraz Jaroslava Uhla. Majú ho ďaleko od nás. Doma. Vedeli povedať, že v tomto obraze vidia okrem jedinečnosti určité farebné i tvarové symboly, ktoré im asociujú mnoho. A milujú modrú farbu a slivky. Zdanlivý príbeh úspechu a dobrého výsledku. Je v ňom však sila umelcovho diela, ktoré bez ohľadu na krajinu dokáže niesť posolstvo. Nie je dôležité opisovať aké a prečo. Dôležitý je život obrazu. A v tomto je Jaro Uhel majster. Výtvarný umelec, ktorého tvorba vedie stále dynamický rozvojový status. Je veľmi dôležité, aby čo najviac ľudí poznalo jeho dielo. Lebo je unikátne. Zďaleka nie dostatočne docenené. Je to však dielo, ktoré v krásnom prostredí Liptovského Mikuláša vytvára osobnosť s menom Jaroslav Uhel.
„Okrem školy, rokov štúdia a kontaktov s mojimi učiteľmi je dôležité uviesť aj iné vplyvy na moju prácu, rast či odbornosť a orientáciu. Na jednej strane to boli moji rovesníci, či starší kamaráti, kolegovia, ktorí sa „upísali“ umeniu. Dôležité pre mňa bolo, že v mieste môjho bydliska v tom období pôsobili významní umelci, na ktorých som vzhliadal ako na svoj nedostižný vzor. V Liptovskom Mikuláši žila Ester Martinčeková - Šimerová so svojím manželom fotografom Martinom Martinčekom. Šimerová bola absolventka parížskych štúdií, kde študovala maliarstvo na dvoch akadémiách (F. Léger), ale aj v súkromnej škole Alexandry Exter. Bola to svetoznáma a popredná slovenská maliarka, výtvarníčka a scénografka, predstaviteľka moderny. Často ju nazývali prvou dámou slovenského maliarstva. Martinček bol významný slovenský fotograf. Venoval sa predovšetkým fotografovaniu prírody a ľudí Liptova. Okrem týchto úžasných umelcov som mal šťastie byť v blízkosti akademického sochára A. Gromu a akademického maliara M. Kerna. Práve Kern to bol, ktorý ma upozornil na Iľju Kabakova, a ktorý ma priviedol k eventu, land artu, inštaláciám, k inému spôsobu myslenia. Z môjho rodiska mi bol najbližší profesor Igor Rumanský, grafik a vynikajúci kresliar, dlhoročný pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Ale predovšetkým môj starší citlivý kamarát, na ktorého úsudok a názor sa dalo vždy spoľahnúť.
Nemôžem nespomenúť vplyvy, ktoré som naberal priehrštím a osvojoval si ich ako „špongia“ z mne blízkeho prostredia slovenského výtvarného života. Bol to Ľudovít Fulla, slovenský maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg, ktorý vyslovil potrebu skoncovať so starými, nič nehovoriacimi umeleckými metódami a zabehanými manierami a žiadal preraziť a uvoľniť cestu novým výrazovým prostriedkom a postupom, ktoré by zodpovedali dynamickým premenám, ktoré boli charakteristické pre život človeka a spoločnosti 20. storočia. Fascinovala ma maľba akademického maliara Milana Paštéku, v ktorého tvorbe dominoval človek vo vzťahu k priestoru. Bol jedným z najosobitejších predstaviteľov slovenského umenia a novej figurácie. Zobrazoval ľudskú postavu zo subjektívneho uhla pohľadu a často vyjadroval existenciálne pocity ako osamelosť, strach, úzkosť alebo odcudzenie. Používal iróniu a grotesku, zväčšené alebo deformované fragmenty postavy, bez zobrazenia konkrétnych detailov. V mojom zaujatí Paštékom je pravdepodobná odpoveď na to, ako som sa dostal ku Sartrovi a cez neho ku Giacomettimu. Ten vplyv bol taký silný, že som svoju magisterskú prácu v Banskej Bystrici robil zo sochárstva u akademického sochára Mikuláša Palka.
Pochopiteľne, že som v tých časoch intenzívne absorboval aj iné svetové veličiny: Picasso, Klee, Chagall, Mark Rothko, Max Bill, Fritz Glarnet. Joseph Albers, ktorý po dlhoročnom skúmaní zverejnil svoje dojednanie „Interaction of Colour“ (Vzájomné pôsobenie farby) ma „nasmeroval“ na cestu vnímania farby ako média.
Všetko to podporovalo môj vlastný svet a podnecovalo ma k napredovaniu. Som presvedčený, že všetky aktivity tvoriaceho umelca, ktorý je zároveň aj učiteľom, majú byť prirodzene rozdelené do sfér jeho vlastnej kreativity, umeleckej práce, vzdelávacích a organizačných prác, ktoré sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú tak celý kompaktný spôsob života.“
Narodil sa 18. januára 1954 v Palúdzke. Vysokoškolské štúdiá absolvoval v Banskej Bystrici na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v roku 1977 (doktorát na tejto škole získal v roku 1983) a na Fakulte maliarstva Akadémie krásnych umení vo Varšave. Zúčastnil sa viac ako sto samostatných a kolektívnych výstav doma i v zahraničí. Mnohé nové diela realizoval na desiatkach tvorivých sympózií a plenérov, často aj v zahraničí. Docent, PaeDr. Jaroslav Uhel ArtD. je vysokoškolským pedagógom. Venuje sa odbornej publicistike, organizuje výstavy profesionálnych výtvarníkov. Realizuje tiež výtvarné projekty s deťmi, s mentálne a zdravotne postihnutými a art terapiu.
Zameriava sa na maľbu a kresbu, grafický a knižný dizajn, knižnú ilustráciu a priestorovú tvorbu. Je autorom viacerých knižných a časopiseckých ilustrácií, návrhov a realizácií obálok kníh, katalógov, brožúr, plagátov, telefónnych kariet, poštových známok, plastík, objektov, expozičných a priestorových realizácií v architektúre. Svoje diela pravidelne vystavuje na domácich aj zahraničných výstavných prezentáciách výtvarného umenia (Nemecko, Izrael, Cyprus, Turecko, Maďarsko, Poľsko, Rusko, Egypt, Taliansko, Ukrajina, USA). Zúčastnil sa mnohých medzinárodných sympózií, workshopov a tvorivých pobytov. Je držiteľom viacerých ocenení v zahraničí za svoju tvorbu (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Taliansko, Bosna a Hercegovina). Autorove diela sú zastúpené v oficiálnych zbierkach na Slovensku, Poľsku, Maďarsku, Egypte a Rakúsku.
V roku 1998 mu bola udelená cena ministra kultúry. V roku 2000 sa stal laureátom Ceny Masarykovej akadémie v Prahe. V rokoch 2004 a 2006 dostal významné ocenenia na súťažiach v Taliansku, v roku 2007 cenu rektora Univerzity Mateja Bela. Je nositeľom Identifikačného kódu Slovenska. Žije a tvorí v Liptovskom Mikuláši.
PhDr. Ľuboslav Moza, apríl 2015
http://www.klubsk.net/Listy/Listy_4_2015.pdf