Listy - Stanislav Harangozó

Majster Pastelu. Stanislav Harangozó je jedným z osobitých tvorcov. Osobnosťou slovenskej maľby dneška. Pamätám si na jeho začiatky. Na bravúrnosť jeho diel, ľahkú a istú ruku v kresbe. S mimoriadnym úspechom ovládal temer každú výtvarnú disciplínu. Ich spoznanie a konečný umelecký výsledok boli a i dnes sú preňho výzvou k hľadaniu vlastného výrazu. Stano Harangozó je umelcom, ktorý hneď po vstupe do profesionálne výtvarného života dokázal s veľkou kreativitou prezentovať odborné a technologické majstrovstvo. S energiou sa realizoval v monumentálnej tvorbe, od klasickej náročnej kamennej mozaiky až po to najnáročnejšie štukolustro. V grafickej disciplíne použil u nás ako jeden z prvých vtedy novú techniku serigrafie. Vlastnú výtvarnú reč však vždy formoval a i dnes buduje na komornej tvorbe. Kresba a maľba. Tie sú platformou pre jeho celoživotné úspechy, kde si škálou originálnych vyjadrovacích prostriedkov formuje svojský maliarsky výraz. On charakterizuje jeho tvorbu dodnes. On je pre nás nositeľom poznania a obdivu k jeho obrazom, ktoré poznajú ľudia tak dobre ako tvorbu máloktorého slovenského umelca. Stano Harangozó oslovuje diváka farbou, estetikou kompozície a vnútorným posolstvom, ktoré do každého diela ukladá. Zachytáva dnešný život a dobu pre budúcnosť.

Read more: Listy - Stanislav Harangozó

Listy - Alojz Drahoš

„Keď človek prejde okolo sochy a nevšimne si ju, to nemôže byť dobrá socha.“

Alojz Drahoš sa narodil v roku 1954 v Zohore. V rokoch 1969-1973 študoval rezbárstvo na SŠUP v Bratislave u akad. sochára Ludvíka Korkoša. Na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení absolvoval v roku 1981 u prof. J. Kulicha na katedre figurálneho sochárstva. Počas vysokoškolského štúdia ho tvorivo obohatil študijný pobyt v talianskej Perugii. Často uvažujem o mieste sochárstva v ľudskom živote. O jeho veľkom význame v minulých kultúrach. O obdive dneška k jazdeckým pomníkom, pamätníkom, náhrobkom alebo voľne stojacim plastikám, reliéfom, medailám či pečatiam. Sú nositeľmi pravdivej historickej informácie pre budúce generácie. Umeleckej hodnoty, ktorú potrebujeme poznať. Sem patria aj sochy a reliéfy obdobia socializmu, ktoré nás obklopujú na každom kroku, a z ktorých mnohé vysoko prekračujú vtedajší európsky štandard. Kde sa dnes nachádza socha? Bude žiť aj bez príkazov investovať vyčlenené percentá stavieb do umeleckých diel? „V dnešnej dobe má sochárstvo zhoršenú pozíciu. Vo verejnom priestranstve, ako exteriérové umenie, sa vyskytuje len sporadicky. Socha jednoznačne patrí aj do architektúry. Práve preto, že v nej chýba, sú dnešné architektonické projekty strohé. Socha potrebuje priestor na svoje umiestnenie. Aby vyznela. V tom bolo i je postavenie sochy oveľa náročnejšie oproti plošným výtvarným disciplínam. Dúfam, že vývoj umenia bude len dobrý. Lebo všetko sa vyvíja. Umenie si svoje miesto vždy nájde. Presviedča nás o tom história. Aj keď niekedy lepšie, inokedy horšie. Umenie patrí človeku. Nik iný ho nevytvorí.“

Read more: Listy - Alojz Drahoš

Identifikačný kód Slovenska VII - Informácia

V roku 2013 spoločnosť Artem pripravuje už VII. ročník projektu Identifikačný kód Slovenska. Prezentáciou tvorby 20 umelcov pripomenie v tomto roku 20. výročie existencie SR. Prednáškami na výstave pre žiakov a študentov priblíži hodnotu a krásu žánrov a druhov nášho umenia. Toho umenia, ktoré je nositeľom kódu identity Slovenska a jeho kultúry.

Slávnostné udeľovanie ocenení "Laureát Identifikačného kódu Slovenska" sa uskutoční 3.augusta 2013 (sobota) o 16.00 hodine na Západnej terase Bratislavského hradu.

Attachments:
Download this file (identifi13_inf.pdf)Informácia[Information]1948 kB

Listy - Karol Ondreička

Je vesmír skutočne nekonečný, alebo iba veľmi veľký? Môže ho človek pochopiť? Je večný, alebo len dlho existuje? Priestor pokračuje stále ďalej a ďalej. Ako umenie. To boli rozhovory s Karolom Ondreičkom. Filozofia a vesmír, úvahy a poézia. Básne života.

Narodil sa 23. apríla 1944 v Čachticiach. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1974. Vzdelanie i poznanie si prehĺbil počas študijných pobytov na Akadémii umení v Aténach (1969) a Loughborough University School of Art v East Middlands (1984). Temer celý život pedagogicky pôsobil, stal sa vysokoškolským profesorom a rektorom školy. Za svoje umelecké dielo obdržal viac ako štyridsať domácich i zahraničných významných cien a ocenení. Vo svojej tvorbe sa venoval predovšetkým voľnej umeleckej grafike, knižnej ilustrácii a ex librisu, voľnej maľbe. S veľkým úspechom sa zúčastnil stoviek domácich i medzinárodných výstav. Diela autora sú súčasťou reprezentačných galerijných zbierok na celom svete.

Read more: Listy - Karol Ondreička

Listy - Skupina Štyri

Návraty do histórie mali vždy neopakovateľné čaro. V objavovaní a spoznávaní. Sprevádzali ich prekvapenia. Polovica 20. storočia je temer súčasnosť. Bola to doba pre Európu a pravdepodobne aj pre celý svet jedna z najvýznamnejších. Rúcali sa staré konvencie, menil sa zabehnutý malomeštiacky životný štýl a do života vstupovala nezakryte láska a mierová budúcnosť.

Československo prežívalo jedno z umelecky najvýznamnejších a najtvorivejších období. V každej oblasti bežal život tvorivejšie. Otvárali sa nové divadlá, vznikala originálna hudba, výtvarné umenie vnímavo dávalo tradíciám nový svetový a moderný výraz. Náš film získal prvých Oscarov. Naši umelci tej doby boli aspoň európski. Dnes vieme, že ich umenie bolo svetové. Ďaleko predbehlo aj vyspelé krajiny, ktorých tvorba veľmi často nadviazala na tú našu, dovtedy nepoznanú, ale úžasne invenčnú a plodnú. Pojem Generácia 1930 som zaviedol pre lepšiu orientáciu v umelecky najsilnejšom dianí v slovenskom výtvarnom umení. Jej príslušníci vstupovali do výtvarného života na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia. Patrí sem jedinečná skupina Mikuláša Galandu a vysoko rešpektovaná skupina Kontinuita, ktorú som verejnosti sprístupnil pred tromi rokmi vďaka unikátnemu katalógu, ktorý som objavil.

Read more: Listy - Skupina Štyri

Listy - Záboj Bohuslav Kuľhavý

Medzi významné osobnosti slovenského výtvarného prejavu patrí nesporne meno Záboj Bohuslav Kuľhavý. Mimoriadne tvorivý a nadaný, ktorého tvorbou sa vinie zásadná línia postmoderny. V prvých kontaktoch jeho obrazov s verejnosťou v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vstupuje medzi vtedajších progresívnych a jedinečných maliarov osobitosť a originalita tvorby tohto umelca. Toto obdobie v celom Československu charakterizuje pekná doba, kedy sa tvorcovia vo všetkých oblastiach kultúry usilovali priblížiť Európe a svetu. Dnes vieme, že oni veľmi často predovšetkým kvalitou tvorby európske umenie predbiehali. Bohuš Záboj Kuľhavý od svojich začiatkov pracoval s krásou farby, s oblými „zrkadlami“, do ktorých vmaľovával na sebe nezávislé príbehy či pocity. To všetko na podklade štúdia popredných svetových teoretikov umenia a filozofov. Umelecká verejnosť veľmi rýchlo pochopila výrazný vstup umelca s novou tvorbou a myšlienkami. Od tých čias vyniká autorova tvorba na každej výstave. Dokázal to, čo niekomu trvá desaťročia. Vytvoril si vlastný rukopis, ktorý mu poskytoval jednak nesmierne pole možností, ale predovšetkým vývoj.

Read more: Listy - Záboj Bohuslav Kuľhavý

Page 11 of 17