Jazyk

Listy - Význam pojmu "umelecká kvalita"

Súčasná „výtvarne vizuálna“ scéna je záhadou, ktorú poodkrýva určitý záujem ľudí, pretrvávajúca snaha investovať a cielené mediálne kampane s plným nasadením. U nás, i vo svete. Radosť zo zážitkov byť obklopený výtvarným umením sa vytráca. Skutočne nie je záujem?

Milujeme priemer či gýč. Človek je od prírody pohodlný. Radšej prijíma ako získava či vedomostne rastie. Preto môžu jestvovať tie tisíce pokračovaní televíznych sitkomov, kde autormi, pre diváka nezmyselne príťažlivo vymyslené medziľudské vzťahy, prerastajú u dospelých do myšlienkovej pasivity. U detí sú bohužiaľ mienkotvorné. V ďalších umeleckých „odboroch kapitalizmu“ (červená knižnica...) je to podobné.
Vo výtvarnom umení trvalo prevažuje záujem o krajinky, kytice, poľovačky v lese. „Ale musí to byť namaľované ako v skutočnosti“ (citát väčšiny, síce štatisticky neoverený, ale daný stav ho podporuje). Občas stretne jedinec umelca či jeho agenta a povolí. Kúpi si obraz, pretože je to vraj dobré, prípadne je to kamarát a dal to lacno.
Pridaná hodnota umenia sa nedá jednoznačne formulovať. Nie je ani výlučne spojená s investičnou. Je to v umeleckom diele ukryté bohatstvo, ktoré človeka napĺňa a obohacuje. Niekedy natrvalo. A je úplne jedno, či vidíme sochu, divadelné predstavenie, čítame knihy, pozeráme film.
V umení každej spoločnosti dominujú štandardné diela. Tie, ktoré sa ľuďom páčia. Sú nositeľmi rôznych úrovní kvality pridanej hodnoty. Sú jedným zo základov kultúrneho rastu, často jeho základňou, oporou. Preto by ich odborníci na umenie nemali odsudzovať. Vďaka nim z nich vyrastajú mimoriadne umelecké počiny, ktoré tvoria predpoklady ďalšieho umeleckého vývoja a zároveň nových umeleckých objavov.

Umenie treba poznať a vnímať ako celok rôznych tvorivých disciplín. Znalcom hudby či filmu sa cíti temer každý. Opere alebo výtvarnému umeniu vraj väčšina nerozumie. A pritom stačí málo. Hodnotiť obraz postupom podobným ako pri tvorbe úsudku na dielo „zrozumiteľné“.
Súčasné hodnotenie umenia, ktoré deklamujú známi umeleckí kritici a odborná svetová verejnosť ho postupne prijíma, vychádza z kreativity každého jedinca. A preto dnes, zjednodušene napísané, je každý človek umelcom. A umelecká hodnota je v sile, emócii či zážitku. Kto je potom dnes skutočný tvorca?

Donedávna písali odborníci a špecialisti o kvalite tvorby množstvom plno obsahových slov ako jedinečnosť, originalita, poučenie, optimizmus, estetika, smútok, hľadanie, podpora, emócia, problémy, výzvy, kompozícia, harmónia, farebnosť, línia, remeselné zvládnutie, znalosť materiálov... Jedinec si bral z umenia spravidla jeho oslovujúcu či preň potrebnú pridanú hodnotu, aj keď občas deformovanú. Čo ju však charakterizuje dnes? Dobrodružstvo, do ktorého vstupuje okrem umeleckých ambícií aj ekonomika. Usilujeme sa ju formulovať, aj keď vieme, že to nejde. Alebo predsa?
Snaha prekvapiť seba i diváka vyžaduje talent. Ale ten má každý z nás! Je umenie hra zakladajúca sa na určitých poznatkoch, zohľadňujúcich vývoj, prezentujúca aj jeho nedokonalosť? Ako a prečo dokážeme tú hru oceniť? Vieme poznať jej dĺžku, jej rast a silu pôsobenia?
Pochopil som silu toho času, ktorým žijeme tu na planéte. Učím aj ďalších, že relatívne najlepším ukazovateľom kvality umenia je časový odstup. Najlepšie sto rokov. On nielen preverí, ale aj potvrdí. A je to fakt.

Pomocné kritériá
Hodnotenie umenia prešlo za tisícročia obrovským vývojom. Od bezprostredného a ekonomicky nemotivovaného prejavu v beztriednom praveku cez ďalšie vývojové etapy až po polovicu 19. storočia. Cez základné hodnotové kritériá, nazvime ich princípy, akými sú 1. znalosť materiálu a remeselného spracovania, kompozície cez 2. originalitu či novosť až k výsledku s 3. pridanou hodnotou, ktorá umelecký prejav oživuje neopísateľným duchovným či pocitovým posolstvom, na ktoré sa nezabúda. Takéto hodnotenie umenia by však dnes bolo asi dosť monochrómne, nevýrazné, konzumné. Patrilo dobám minulým, keď aj menej náročný divák dokázal poznať a vycítiť jemu blízku pridanú hodnotu, vnútornú energiu alebo život umeleckého diela a je jedno či v maľbe, hudbe, alebo divadle. Objednávatelia i umelci antiky, renesancie stavali na základoch, ktorými bola cesta k umeleckej dokonalosti. Výnimoční umelci však dokázali do úžasného remesla vložiť svoj talent, ktorý ho posúval mimo štandard a tým objavoval nový svet tej ktorej doby. V časoch, keď kvôli rôznym príkazom či zákazom tvorba iba hľadala remeselnú bravúru, umenie objavovalo v prostom, jednoduchom stvárnení úprimnosť, bezprostrednosť, ľudskosť (románsky prejav, raná gotika).
Od druhej polovice 19. storočia vznikajú v umení „izmy“. Umelecké smery, ktoré trúfalo odhaľujú nezáživnosť akademizmu a tvoria vlastné myšlienkové tvorivé prúdy. Umenie objavuje nové výrazové prostriedky i námety (impresionizmus, expresionizmus...), dáva divákovi pri vnímaní slobodu (abstraktné umenie), hrá sa so sebou, ironizuje, zveličuje (dadaizmus), sníva (surrealizmus), vytvára vizuálny klam či konkrétny pohyb (op art, kinetizmus) až po pop art. Umenie, ktoré malo byť dostupné všetkým. Malo to byť populárne umenie, umenie pre ľudí, aby si ho každý mohol dovoliť. Mnohí ho nazývali znehodnotením umenia ako takého. Kladiem si otázku, ako akého? Otázok veľa, popularita a obľúbenosť ich však predbehla. Dnes jeho originály hlásia aukčné rekordy.
Až do tejto doby – s miernymi úpravami – vieme aplikovať vyššie spomenuté tri, v tomto texte pomocné, ale základné hodnotiace princípy.

Dnešok
Konceptualizmus a postkonceptualizmus, návraty, pop surrealizmus, happening, performance a tak ďalej. Fakt umenie odzrkadľuje dobu? Ono tiež naznačuje ďalší jej vývoj?
Ľudia radi zotrvávajú na tom svojom, životom overenom, a všetko nové kritizujú. A špecialisti sa predbiehajú vo vysvetľovaní, hodnotení aj silenom približovaní marazmu. Tento nami vnímaný svet sa skladá aj z dvoch dôležitých slov. Súvislosť a vývoj. Preto dnešok nie je odtrhnutou rozprávkou. Logicky ide v kontinuite predošlých umeleckých období. Dnešok tiež potrebuje tých sto rokov odstup. Hľadanie hodnoty v nich nepretržite prebieha, ale je to len aplikovanie skúsenosti na súčasnú kultúru. Vzniká obrovské množstvo vizuálnych balastov, filmov so stále sa opakovanou schémou, populárnej nič nehovoriacej hudby. Medzi touto neprehľadnou, pre mňa ťažko konzumovateľnou kolekciou, tak ako vždy v minulosti rastie tvorivá, umelecká kvalita, ktorú by sme si nemali dať zobrať. Tá je tým vývojom, vďaka ktorému lietame do vesmíru a aplikujeme nanotechnológie. Poznáme ju podľa toho, že v nás zostáva nadlho alebo večne. Že nás osloví a pomáha nám v krízach. Nie je príliš múdre nechať sa oslniť nádherou partnera a nemať si s ním čo povedať. Láska k človeku i umeniu, ten hodnotný vzťah vzniká postupne a s predpokladom, že sa už neporuší. Nie je problém kúpiť si obraz, zavesiť doma na stenu a o niekoľko dní zabudnúť, že tam niečo visí. Nie je problém, ísť na film, ktorého zmysel stratíš už pri odchode z kina. Je to snáď iba hazard s tým vzácnym časom, ktorý máme na zemi vyčlenený.

Zamyslel som sa. Ako je to v umení. Majiteľ originálu urobí všetko, aby predal. Obchod. Umenie má však oveľa väčší rozmer. Kapitalizmus cielene odkopol osvetu. Vymyslel ľudstvu ľúbivosť, gýč. Kde sú handrové bábiky či drevené koníky, ktorý bol každý iný. Hlboko sme klesli, keď detský život začína s prototypom gýču – bábikou Barbie.
Práve to náročnejšie v umení stimuluje duševný, poznávací rast človeka, taký dôležitý najmä pre mladých. Tie objavy kvality neprichádzajú samé. Treba chcieť. Vedieť pochopiť, poznať, prijať. Hodnota umenia nie je v tom, či sa ti to páči, ale v jeho docenení nezávisle na subjektívnom vzťahu. V tom, či ti dá niečo navyše a dokáže v tebe žiť.

PhDr. Ľuboslav Moza, január 2021

http://www.klubsk.net/Listy/Listy_01_02_2021.pdf

Company profile

Cieľom a poslaním občianskeho združenia Artem je najmä podpora rozvoja a propagácia slovenského výtvarného umenia a slovenskej kultúry nielen doma ale aj v zahraničí. Okrem iného sa tiež zaoberá vlastnou tvorbou a organizovaním kultúrnych, vzdelávacích, benefičných, školiacich a študijných programov. Artem, o.z. podporuje tvorbu mladých umelcov, ich umelecký rast a prezentáciu. Artem, o.z. úzko spolupracuje s Domom sociálnych služieb Prof. Matulaya. Artem, o.z. založil PhDr. Ľuboslav Moza.

Newsletter

Subscribe to our newsletter to get the latest updates on our events and new art works available...

captcha  

Contact us

Artem, o.z.
Cesta na Červený most 10
811 04 Bratislava
Slovak Republic

artem@artem.sk
+421 2 5478 9416

Prominens s.r.o.
Pri suchom mlyne 24
811 04 Bratislava
Slovak Republic