Kto nepracuje, nech robí umenie
Mínus. Všetko, čo dnes v súčasnom umení vidíme, je provokácia. Myšlienka so sémantickým výrazom. Nedokonalá výpoveď o dokonalosti života. Strácajúca sa kritika v snahách po novom a sebaurčovacom vlastnení vlastného Ja. Dnešné umenie prešľapuje na mieste alebo stojí. Obklopujú ho snahy po renesancii, po maniere byť dokonalým, po všetkom tom, čo poznáme, ale čo nám už nestačí. Dnešok je blato a špina. Vulgárnosť a krv. Prvoplánová dekorácia bez znalosti techník a umeleckého majstrovstva. Dnešnému výtvarníkovi postačí nápad bez hĺbky, materiál bez tvorby a priestor, z ktorého spraví nečistý chodník.
Plus. Všetko, čo dnes v súčasnom umení vidíme, je prejavom voľnosti a priestoru, ktorý skutočný tvorca dostáva. Dokáže v ňom objavovať nové dimenzie toho prejavu, ktorý sa v umelcoch skrýval. Otvára človeku oči a vedie ho do novej umeleckej záhrady, kde nie všetko pekné je iba pekné. Pozerá na túto spoločnosť reálne a bez hanby. Nazýva veci tak, ako sa doposiaľ iba šepkali medzi inteligentnými ľuďmi. Vraví o svete, kde sa hravosť presúva do chcenej nechcenej kritiky všetkého a seba. Dnešný výtvarník každou výstavou prekvapí. Tak ako každá avantgarda. Dnešné skutočné umenie je postmodernistické v najširšom slova zmysle. Umenie je všetko, čo vytvára človek. Jeho hodnota je len niekde. Tak to vždy bolo a odborníci i diváci sa hádali a bili, aby ju našli a po stáročiach opäť redefinovali, lebo všetko, skutočne všetko rieši v živote iba čas, ktorý fakticky nejestvuje.
Iné. Ale je tu umelecká báza, základňa umenia pre mnohých, alebo pre všetkých. Umenie štandardných kvalít, tvorby, ktorá postačuje societe v jej majstrovstve. Je to umenie siahajúce od hodnoty ku nepeknej gýčovej páčivosti. Je tu veľa krásnych diel i takých, za ktoré sa len pri pozeraní hanbíme. Ako televízne inscenácie a sitcomy. Obrovský rozdiel medzi trilerom, romantickým filmom a hororom. Je tu všetko.
Najväčším problémom je chýbajúca osveta. Moc peňazí ženie všetkých k predvádzaniu toho, čo ľudia chcú. Rozhoduje za nich, vnucuje im svoju kvalitu a svoje priority. Človek sa dostáva do bezsennej agónie šťastia a napätia, aby mu nič neušlo. Prestáva myslieť, učí sa konzumovať. To tu nebolo. To tu však je.
Dobré umenie nikdy nebolo masovou záležitosťou. Preto je také drahé. Aj dnešné umenie vytvára predpoklady byť mimoriadnym a kvalitným, a teda byť drahým. Drahým v oboch zmysloch slova.
Viktor Frešo práve silou talentu, ktorý sa u neho prestupuje so silou osobnosti, formuje so skupinami svojich rovesníkov nové cesty, ktoré objavujú tú utáranú realitu, ktorej sa nevenuje pozornosť, lebo sa to nesluší. Ľudia si šepkajú pravdy v prítmí spální. Vykrikujú polopravdy-nepravdy pri pive s rumom, chcú si dokázať, že nepodľahnú duchu knihy Ako chutí moc. Svet bol vždy vulgárny, násilný, sadistický, hrubý, nechutný a špinavý a sprostý, falošný. Umenie ho chránilo estetikou a krásou. Aj dnes to robí. Už dávno to však nie je presvedčivé. To morálne chránené terajší umelci odkrývajú. Preto, lebo treba.
Viktor Frešo realizuje symbolické projekty, pritom nie je symbolista. Jeho predstavenia sa volajú performance, lebo sa to dnes patrí. V inštaláciách je zrelým umelcom, ktorý dáva výraz do bodu. Ako bunka, ktorá sa za dobrých podmienok začína množiť. Jeho fotografia československého prezidenta Václava Havla so svätožiarou má mnoho významov. Preto je dnešný výtvarný prejav krásny.
Zoberte si to, čo je vám blízke, čomu rozumiete. Nedávno som videl premontovaný bicykel, ktorý je pri bližšom pohľade nefunkčný. To nie je klasické umenie, ale úvaha. Viktor Frešo spravil niečo podobné, ale oveľa lepšie. Jeho tvorbu ťažko zaradiť do kategórií maľba, plastika, grafika. Je v nej výraz autora, pohľad na dnešok a ťažké prijímanie doby falošnosti a pretvárky. Preto vytvára spojenie gitary a obrázka. Časti hudobného nástroja a plnosť ľúbivosti. Všetko dobré je sväté.
Viktor Frešo vymýšľa, zjednodušuje, komplikuje, objavuje, vždy však zostáva excelentným výtvarným umelcom. Kočíkuje umenie na kolieskach, koleso z auta na kolieskach, svet na kolieskach, lebo samotnej zemeguli sa už veľmi nechce. Hra sa mení na život. Život s ňou je aký?Autorove obrazy sú akčné, aktívne, nezaspaté, farebné. Špirály, kruhy, akoby akceptoval alebo kritizoval vývoj v špirále. Pri ich tvorbe využije krásne i zložité. Stavia tiež gýč nad gýč. Na umenie. Každý jeho umenie vníma inak. Každý o ňom píše inak. Jeho tvorba sú výkriky a minimalizmus. Dada. Surrealizmus. Jemnosť prekrytá povrchnosťou. Silné umelecké cykly.
„Nápisy (Writings)“ (2005), „Work with model“ (2008), „Who is the king?“ (2006). Robí v nich z celebrít robotníkov, paroduje nadutosť sexu, štylizovanosť modeliek a hlúposť biznisu a celého modelingového priemyslu. Zázračne nachádza svoje ego, ktoré predstavuje ako samoľúby monument, kde pravda je úplne inde. Viktor Frešo je bravúrny organizátor výtvarnej spolupráce. Vytvoril kolektív „Fifty-fifty Group“, ďalej „Egoart“ a „Binderfresh“. Prezentovali svoju tvorbu na výstavách. Veľmi úspešne, najmä v Českej republike.
Autorova tvorba nie je rečou ulice. Iba stavia na sociologických myšlienkach. Ruší zabehané hodnotenia. Odkláňa sa od paušalizovania, je jedným zo zmyslov dnešného výtvarného prejavu. Je tvorivým mapovaním cesty dnešnej spoločnosti. Je dnešné umenie pekné? Aj na to Viktor Frešo odpovedá rozsiahlym cyklom kresieb, grafík a obrazov. Je v nich nová estetika dneška. Dokazujú, že autor nestavia na popularitu, ale na hodnoty umenia. Že vidí dnešnú farebnosť, oázy pokoja a nadšenia. Svet je naozaj krásny. Zmyselný a čistý. Toto je ďalšia časť tvorby umelca, ktorý zaujme každého. Prečo patrí Viktor Frešo medzi špičkových umelcov? Lebo je výtvarník, ktorý ovláda históriu a spoznáva dnešok. Lebo vie tvoriť v starých umeleckých technikách. Lebo jeho kreativita objavuje originálne výrazy. Lebo jeho tvorba má viac plánov, dáva jej zmysel nielen vonkajší, ale aj vnútorný. Lebo tvorí, aby predstavil všetko, čo nevidíme, aby presvedčil, že umenie je také zmysluplné ako život.
Narodil sa 22. júna 1974 v Bratislave. Študoval na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení a na pražskej Akadémii výtvarných umení. Pripravil desiatky samostatných a zúčastnil sa stoviek kolektívnych výstav doma i v zahraničí. Patrí medzi najprogresívnejších dnešných výtvarných umelcov. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach štátnych galérií (Národná galéria v Prahe a iné), ako aj u súkromných zberateľov u nás i v zahraničí. Žije a tvorí v Bratislave.
Ľuboslav Moza, Jún 2013
http://www.klubsk.net/Listy/LISTY_6_2013_PRO_INTERNET_II.pdf