Listy - DEŇEL

Pozerať dopredu sa oplatí. Názov tohto článku charakterizuje dnešnú dobu. Stále sa opakujúce, občas aj múdre ale potom strašne otravné reklamy, optimistický hlas moderátorov (pripomína optimizmus moderátorov prvomájových sprievodov) a nádej, na ktorú už čakáme temer štvrťstoročia a možno v nej aj odkráčame do iných svetov. Čo všetko sa dnes oplatí? Stále jesť, a hocičo. Stále kupovať autá, lebo iba dnes sú najvýhodnejšie. Kupovať odevy, lebo letný výpredaj začína pred začiatkom leta. Kolotoč, kolotočov optimistických médií a ľudí v nich. Do tohto reklamného zúfalstva o šťastí občas vtrhnú úchytky filmov o tečúcej krvi a úprimne čistej láske, o bitkách jeden proti päťdesiatim, o násilí víťazov a hanbe trpiacich. Keby sa tak niekto pokúsil  naplniť vetu: „Žiť dopredu sa oplatí.“

Čítať ďalej: Listy - DEŇEL

Listy - Oľga Bartošíková

Často sme ako malé deti. Fascinujú nás mimoriadne veci. Niekto stanoví líniu výnimočnosti a ideme za ňou. A keď ju zvýrazní cez médiá, je z nej sláva. Udalosť národa. Spoločnosť sa ku nej vracia, kým ju neprevýši nová mimoriadnosť. Taký je nielen dnešný kapitalizmus. Takí sme my, ľudia. Niektoré príbehy však sami formulujeme ako významom dlhodobé. Lebo sú pochopené a objavené ako hodnota. Zostanú snáď aj večným prínosom pre ich jedinečnosť. Sú nimi aj príbehy šesťdesiatych rokov XX. storočia. Učinili zadosť i bulváru, ale pre spoločnosť tvorili predovšetkým to, k čomu sa s obdivom vraciame a na čo nadväzujeme. Boli to príbehy o osobnosti jedinca i spoločenstve malomeštiakov, o raste intelektuála a jeho existencii. Bola v nich nielen vtedajšia progresívna súčasnosť, ale, a čo bolo mimoriadne, oni boli vzorom a významnou studnicou pre vtedajší svet. Naše šesťdesiate roky minulého storočia šokovali Európu a s odstupom času šokujú aj nás. Boli sme svetoví a nevedeli o tom. (Dnes asi svetoví nie sme a tiež o tom nevieme.)

Čítať ďalej: Listy - Oľga Bartošíková

Martin Činovský - Portrét

Doc. Martin Činovský, akademický maliar, ArtD. Portrét o poprednom slovenskom grafikovi a rytcovi, nositeľovi "Identifikačného kódu Slovenska" a ďalších ocenení bude odvysielaný 6.11.2013 o 21:10 v rámci relácie GEN.Sk na STV2.

http://www.rtvs.sk/televizia/program/detail/148/gen-sk

Záznam relácie:

Čítať ďalej: Martin Činovský - Portrét

Listy - Juraj Kukura

„Kapitoly slovenského hereckého umenia majú síce krátku, ale čarovnú históriu. Akoby sprevádzali spoločnosť a život vo chvíľkach intimity i radosti. Tvorili ich osobnosti, ktorých umenie formovalo ľudí pri výbere zmysluplnosti bytia. Približovali svetovú klasiku, fantastickú modernu i slovenskú hru. A ľudia to vnímali, rástli a spoznávali. Často sa vraví o tom, čo by dokázali naše hviezdy s hereckým umením v Amerike. A všetci vedia, že by dokázali. Jedným z najlepších slovenských hercov, ktorý divadlo nielen hrá, ale predovšetkým ním žije je Juraj Kukura. Výborný umelec, excelentný herec, jeden z najznámejších doma i v Európe. Videl som jeho absolventské predstavenie v divadielku Reduta. Už vtedy som si uvedomil, koľko energie, kreativity a perspektív sa skrýva v mladom chlapcovi s fúzikmi. V človeku ktorý herectvom žije v každom predstavení.“

Čítať ďalej: Listy - Juraj Kukura

Milan Laluha - Objavil som motív

Dávame Vám do pozornosti výstavu, ktorá je prierezom celoživotného diela Milana Laluhu, legendy moderného slovenského maliarstva a nositeľa ocenenia Identifikačný kód Slovenska.

Otvorenie výstavy sa uskutoční 22.10.2013 o 17.00 hod. v Pálffyho paláci na Panskej 19 v Bratislave. Výstava potrvá do 10. novembra 2013.

http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/objavil-som-motiv

Attachments:
Download this file (laluha13_poz.jpg)Pozvánka[Invitation]75 kB

O výstave maľovanej prírodou

25. septembra 2013 sa uskutočnila výstava, ktorá dáva verejnosti správu o význame a hodnote plenéru ako predmetu na katedre výtvarnej výchovy PdF UK.

Prízemie dekanátu na Račianskej ulici je už dlhšiu dobu miestom prezentácií študentov výtvarnej katedry. Jediné, čo tieto výstavky potrebujú, je väčšia propagácia. Lebo sú naozaj nielen ukážkou študijných výsledkov, ale aj otváraním dverí k hodnote. Ľudia chcú poznať umenie. Poznať cestu, ktorá tvorcu vedie k jeho výsledku. Je najčistejšia, lebo je prvá. Je prvým krokom na verejnosti, ktorý ukazuje školácke chyby ale i dobré výsledky. Je v ňom vidieť tvorivosť a niekedy i novotu. Niet nič lepšie ako poznať najrannejšiu tvorbu. Z nej totiž vzniká a rozvíja sa všetko.

Čítať ďalej: O výstave maľovanej prírodou

Strana 8 z 16