Slovenské sochárske umenie má úžasnú tradíciu. V monumentálnej podobe ho reprezentujú veľké mená, ktoré vytvorili tie najkrajšie a najväčšie pomníky dobám minulým. Vznikali a doposiaľ sú trvalou súčasťou nášho životného okolia. Stretávame sa s nimi dennodenne. Uniká nám však ich podstata. Tvorivý akt autora, ktorý v danej dobe zobrazil čas, ktorý žil, aby stopu o ňom zanechal budúcim generáciám. Dnešok zabúda rýchlejšie ako kedy predtým. Nielen pre nekonečnú prázdnotu monotónnych životných impulzov, ktorým postupne podliehajú aj tí najpevnejší. Všetko sa stáva dekoráciou. Možno len závidieť iným národom, ktoré poznajú životopisy každého svojho umelca, ktorého tvorba formuje ich životné prostredie. Slovenské komorné sochárstvo tvorí nezastupiteľnú hodnotu nášho umenia. V medaile, plakete, v reliéfoch, či už pre exteriér, alebo v interiérovej monumentálnej realizácii. Veľký pôvab majú komorné plastiky v rôznych materiáloch. Naše sochárstvo bolo i zostáva svetovým. Zaslúžil sa o to aj významný slovenský sochár, docent, akademický maliar, Doktor Honoris Causa, majiteľ viacerých významných cien a uznaní, Alexander Vika.
Narodil sa 10. mája 1933 v Bratislave. Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave ukončil u profesora Rudolfa Pribiša v roku 1959. Alex Vika bol v mnohom prvý. Bol prvým absolventom ateliéru VŠVU v Bratislave u renomovaného profesora Rudolfa Pribiša. Bol jedným z prvých, ktorý aplikoval princípy abstrakcie v komornej či monumentálnej tvorbe už v šesťdesiatych rokoch minulého storo-čia. Je originálnym umelcom, ktorý ako jeden z najlepších dokáže zvládnuť ľudskú tvár či figúru, a to v rozmere humanity, hĺbky a plastickosti umeleckého diela a v neopakovateľnej sile výrazu prirodzenosti. Jeho kresby i obrazy dokumentujú to, čo sa prejavuje v celej jeho sochárskej tvorbe. S ľahkosťou a istotou sa pohybuje v rôznych výtvarných disciplínach. Je osobitým tvorcom, ktorého poznať podľa jeho charakteristického rukopisu. Vo svojom rozmernom diele zachytil veľkú etapu života Slovenska, dokázal dať vlastnej tvorbe ten charakter, ktorý bude pre budúce generácie veľkou bránou k poznaniu dneška a jeho hodnôt. Jeho diela dokážu zaujať i prekvapiť. Vďaka perfektnej znalosti techník a technologických postupov. Vďaka nesmiernemu talentu, ktorý sa u neho prestupoval s rastom poznania. Preto si dovolím napísať, že Alex Vika patrí medzi umelcov európskeho, svetového formátu. Jeho tvorba si zaslúži obdiv a uznanie. Nielen pre dnešok, ale najmä pre budúcnosť.
Mimoriadne technologicky zručný umelec do každého kúska hliny vtláča jemnosť ľudského života. Prelína sa v ňom figurálna tvorba s lineárnou abstrakciou. Vertikála či horizontála asociujú kinetické hry svetla a hudbu. Konkávne a konvexné oblúčky, akoby píšťaly organu postupne odkrývajú taje ľudskej podstaty. V zdanlivej abstrakcii je zakomponovaný život. Pri zrode tvorivého fenoménu tohto umelca stála určite aj múza. Nepotrebovala k jeho oživeniu veľkú energiu ani moc. To, čo sa v autorovom tvorivom vnútri formovalo, bol dlhodobý proces hľadania pravdy a ľudskosti. Ten, kto objaví veľkosť človeka, nájde aj veľkosť seba. A k tejto pravde sa umelec veľmi skoro prepracoval.
Monumentálna tvorba, či už reliéfna, alebo v technikách mozaiky, jej kvalita svedčí o tom, prečo ho prizývali do ďalších náročných akcií. Objavoval v nej nádhery tvaru a svetla. Krásu proporcií a detailov. Monumentalitu a význam, cez pocitové impulzy až po reálne prvky a príklady. Spomeniem aspoň desaťmetrové súsošie symbolizujúce Tri klasy v Nitre. Päť a pol metrovú plastiku „Mladosť“ pred hotelom Junior v Bratislave z roku 1982 a dvanásť a pol metrový pamätník „Plameň“ v Nemeckej. Komorná plastika je snáď najcharakteristickejším tvorivým jadrom tvorby autora. Preto, že tu dostal priestor k intímnemu zblíženiu sa s materiálom. S tvorbou jemu blízkou, ktorá ho vyzýva k medziľudskému kontaktu. Poznať človeka, nájsť človeka a zobraziť ho. Patria sem rozsiahle cykly i samostatné plakety a medaile. Upriamuje v nich pozornosť predovšetkým na schopnosť vytvoriť v hmote výtvarný odkaz. Medaila je poslom dobrých správ. Je umeleckou informáciou. Odmenou pre človeka. Jemnými dotykmi rúk oživuje plasticitu. Mimoriadne citlivo vie určiť vzťah písma a reliéfu. Toto sú vzácne atribúty umenia, ktoré sa formou prezentácií na výstavách i razbou viacerých kópií dostali medzi ľudí. Na každom diele je podpis: A. Vika.
Zázrak života, energie, ktorá nás obklopuje na každom kroku, ktorú v podstate ani neregistrujeme, ale bez ktorej by sme nevedeli žiť. Tá najvyššia priečka v umeleckom rebríčku patrí umelcom, ktorí vedia túto božskú energiu vesmírneho nekonečna pretaviť do svojho diela. Umenie, ktoré vzniká v ich ateliéroch, sa tak stáva umením večným, neustále komunikujúcim so svojím obdivovateľom. Je to umenie, ktoré kladie otázky, estetizuje, harmonizuje, rozvíja ľudskú dušu cez fantáziu a poznávanie hodnoty. Vystavoval na mnohých kolektívnych a samostatných výstavách doma i v zahraničí. Za svoju tvorbu obdržal mnohé domáce i zahraničné ocenenia. Jeho diela sú v zbierkach galérií a u súkromných zberateľov. Aktívne prednáša ako vysokoškolský pedagóg, kde pre študentov dizajnu vytvoril vlastný program usilujúci o tvarovú dokonalosť.
Ťažko v takomto krátkom prejave povedať o majstrovi viac. A pritom podstatné je všetko. Jeho tvorivé začiatky ako školáka. Jeho študijné ambície. Stovky samostatných a kolektívnych výstav u nás i v zahraničí. Desiatky ocenení. Jeho celoživotná mimoriadne úspešná pedagogická činnosť. A dnešok. K obdivu života a úcte k človeku patrí tichá skromnosť. Práve takého poznám majstra už temer 40 rokov. To, že vytvoril hodnotou také veľké plastické dielo, už svet vie. Je na nás, aby sme ho pripomenuli, v tomto prázdnom čase celebrít a zbytočností verejnosti. Ono tu však nezávisle na nás, na našom vedení je. Alexander Vika je nositeľom Identifikačného kódu Slovenska.
Ľuboslav Moza, november 2012